Wikipédia

Jan van Ruisbroek: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
práca
práca
Riadok 1:
{{Pracuje sasa2}}
[[File:Jan van Ruusbroec.png|thumb|Stredoveký potrét Jana van Ruisbroek]]
'''Jan van Ruisbroek''' alebo '''Jan van Ruusbroec''' (výslovnosť [rüüsbruk]) (* [[1293]], [[Sint-Pieters-Leeuw|Ruisbroek]], [[Belgicko]] - † [[2. december]] [[1381]], [[Groenendaal]]) bol vlámsky teológ, mystik a a spisovateľ. Svoje diela písal v [[holandčina|holandsky]].
 
== Životopis ==
Ján mal oddanú matku, ktorá ho vychovala dov katolíckej vieryviere. O jeho otcovi neviemesa nevie nič. Jeho priezvisko je toponymom, čiže je odvodené od názvu osady Ruisbroek.
V jedenástich rokoch opustil svoju matku odíduc bez akéhokoľvek oznámenia či listuodkazu a odišiel k svojmu strýkovi Jánovi Hinckaertovi, ktorý sa o neho postaral a zabezpečil mu vzdelávanie na škole Sv. Guduly v Bruseli[[Brusel]]i. Jeho strýko žil v apoštolskom bratstve s kolegom v kánone Francis-omFrancisom van Coudenberg-omCoudenbergom.
Jeho strýko mu zabezpečoval vzdelanie s cieľom aby sa stal kňazom. Ján bol vysvätený za kňaza v kostole Svätej Guduly v roku [[1317]]. Jeho matka ho nasledovala do Bruselu. Vstúpila do ženského rádu Bekhardov kde krátko pred vysviackou jej syna zomrela.
 
=== Kňazské pôsobenie ===
Dvadsaťšesť rokov pokračoval Ján v živote sso jehosvojim strýkom Hinckaert-omHinckaertom a Van Coudenberg-omCoudenbergom v extrémnej chudobe a odlúčenosti od sveta.
V tom čase Bratstvo Slobodného Duchaducha ( svetsko-kresťanské hnutie v 14. Storočístoročí, ktoré bolopápež pápežom Klementom[[Klement V.]] na Viennskom Koncilekoncile vyhlásenévyhlásil za kacírske) spôsobovalo kontroverznosť v Beneluxe. Jednou z nich bola žena Heilwige Bloemardinne, ktorá bola hlavne aktívnou v Bruseli a propagovala tam jej vieru populárnymi brožúrami. Ján jej odpovedal takisto brožúrami alebo spismi, ale žiaľ sa nám ani jeden z nich do dnešných čias nezachoval.
Táto kontroverznosť vyznaní medzi Bratstvom a Katolíckou cirkvou natrvalo poznačila Jánove názory.
Jeho neskoršie spisy odkazovali na tieto „kacírske“ názory vyjadrené v tej dobe, predovšetkým na ich spochybňovanie, pretože veril, že sú kacírske.
 
Jeho túžba po väčšom odlúčení od sveta a je možné, že aj potrestanie ktoré Ján dostal po tom, čo napadol Bloemardinne-ovúBloemardinneovú, prinútiloprinútili troch priateľov, aby opustili Brusel v roku [[1343]] a šli do pustovne v Groenendaal-eGroenendaale v susedstve so Sonianským lesom ( známejznáme z Bitkybitky pri Waterloo), ktoráktorú bolaim na nich prevedenádaroval Ján-om III., Vojvodomvojvoda z Brabantu. Ruiny kláštora môžeme dodnes nájsť v Soignes-skomSoignesskom lese.
Ale pridalo sa k nim veľa nasledovníkov a preto bolo vhodné, aby sa zorganizovali a vytvorili riadne oprávnené náboženské hnutie.
Komunita vstúpila do cirkevného kánonu a stala sa tak oprávnenou 13. Marcamarca [[1349]] a eventuálne sa stala hlavným sídlom spoločenstva, ktoré sa neskôr nazvalo po meste Groenendaal.
Francis van Coudenberg sa stal prvým prepoštom a požehnaný Ján z Roysbroeku sa stal predstaveným ,alebo opátom kláštora. Hickaert skončil so svojou kanonickou funkciou kvôli jeho vysokému veku a uchýlil sa do komôrky mimo kláštora kde o niekoľko rokov neskôr zomrel.
Najplodnejšie Jánove roky boli práve v tomto období, teda od roku 1349 do jeho smrti v roku [[1381]]. Jeho sláva ako Božieho muža bola v jeho úžasnom hĺbavom vnímaní a v zručnom duchovnom vedení sa rozšírila za územia Flanderského a Brabantského kniežatstvá do Holandska, Nemecka a Francúzska. Všetky spoločenské vrstvy vyhľadávali jeho pomoc a radu. V príbehu sa hovorí, že jedného dňa za ním prišli dvaja kňazi aby im povedal v akom duchovnom stave sú.
On im odpovedal: „Ste takí svätí, akými si prajete byť!“
Jeho spisy boli vo veľkom duplikované, špeciálne v kláštoroch v Holandsku a v Nemecku. Na začiatku 15. Storočia sa mohli nájsť aj v Anglicku.
Medzi slávnymi spomínanými návštevníkmi v Groenendaal-eGroenendaale boli Johannes Tauler ( nemecký teologický mystik, určite sa vie, že poznal a vyzdvihoval Jánove spisy, avšak sa nevie, či sa osobne vôbec stretol s Jánom). Geert Groote (holandský kazateľ, mystik a náboženský reformátor) ho vnímal ako otca a mal ho rád ako priateľa. Cez Grooteho pomohol Ján formovať ducha Windeshaimskej školy (Bratia obyčajného života - Fratres Vitae Communis), rímsko-katolíckej pietistickej organizáciie zameriavajúcej svoje učenie len na vieru v Ježiša Krista. Najslávnejším predstaviteľom bol Tomáš Kempenský (nemecký kňaz, rehoľník, mystik a autor knihy „Nasledovanie Krista“).
Geert Groote ( holandský kazateľ, mystik a náboženský reformátor) ho vnímal ako otca a mal ho rád ako priateľa.
Cez Groote-ho pomohol Ján formovať ducha Windeshaimskej školy ( Bratia obyčajného života - Fratres Vitae Communis – ktorá bola rímsko-katolíckou pietistickou organizáciou zameriavajúcou svoje učenie len vo vieru v Ježiša Krista) v ktorom ďalšia generácia našla svojho najslávnejšieho predstaviteľa Tomáša Kempenského (nemeckého kňaza, rehoľníka, mystika a autora knihy „Nasledovanie Krista“.
 
== Odkaz ==
Jánove pozostatky boli starostlivo uschované a jeho pamiatka ctená ako pamiatka svätca. Keď bolo Groenendaalske prepošstvo potlačené [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefom II.]] v roku [[1783]], jeho pozostatky boli prenesené do kostola Svätej Guduly v Bruseli, avšak sa potom jeho pozostatkysa stratili počas [[Francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]]. JánJána bol blahorečenýmblahorečil v roku [[1908]] pápežompápež Sv[[Pius X.]] PiomJánov Xautentický portrét neexistuje, avšak jeho tradičný obraz ho zobrazuje ako sediaceho v kanonickom rúchu v lese s písacou tabuľou na jeho kolene. Takto bol nájdený jedného dňa bratmi, respektíve bol v extáze obklopený ohňom pod stromom, pod ktorým odpočíval a ktorému plamene neublížili.
 
Jánov autentický portrét neexistuje, avšak jeho tradičný obraz ho zobrazuje ako sediaceho v kanonickom rúchu v lese s písacou tabuľou na jeho kolene. Takto bol nájdený jedného dňa bratmi, respektíve bol v extáze obklopený ohňom pod stromom, pod ktorým odpočíval a ktorému plamene neublížili.
Po jeho smrti ho v príbehoch nazývali extatickým, alebo božským lekárom, a jeho myšlienky formovali medzi Priateľmi Boha( katolíckou nemeckou mystickou skupinou založenou vo Švajčiarskom Bazilej. Skupina verila, že sú bratmi Ježišovými, na základe Jánovho evanjelia 15:15 , „..už nie ste mojimi služobníkmi, ale bratmi...“) i Bratmi obyčajného života a mohli pomôcť k položeniu základov reformácie.
 
== PráceDiela a filozofia ==
V súčasnosti je najdostupnejším Jánovým spisom ''Sedem krokov na rebríku spirituálnej lásky'' (The Seven Steps of the Ladder of Spiritual Love).<br />
Z rôznych spisov ktoré sa zachovali, je najznámejším a najcharakterizujúcejším spis ktorý sa nazýva ''Duchovné zásnuby'' (The Spiritual Espousals). Spisy sú rozdelené do troch kníh: 1.
* Zaobchádzanie so živým s rešpektom, 2.
* Vnútro, 3.
* Rozjímavý život.
Ján písal tak, ako ho Duch viedol. Rád sa túlal a meditoval osamelý v lese, ktorý obklopoval kláštor. Bol vybavený abyBrával si zoso sebou nosil písaciu tabuľu na ktorú si zapisoval jeho myšlienky, keď sa nimi cítil inšpirovaný. Neskôr v živote vyhlásil, že nikdy nevykonal zápis na pokyn Ducha Svätého.
Neskôr v živote vyhlásil, že nikdy nevykonal zápis na pokyn Ducha Svätého.
V žiadnom z jeho spisov nemôžeme nájsť čokoľvek, čo by pripomínalo jeho systém alebo detaily jeho systému. Možnože by bola správna úvaha, že on sám vedome nekolaboroval so žiadnym systémom.
V jeho dogmatických spisoch vysvetľuje, ilustruje, posilňuje tradičné učenia s pozoruhodnou silou a jasnosťou. V jeho asketických prácach sú jeho obľúbenými cnosťami oddelenosť, pokora a dobročinnosť. Jeho obľúbenými témami sú vzlety zo zeme, meditácie nad životom( špeciálne utrpenie Krista), odovzdanie sa do Božej vôle, a intenzívna osobná láska k Bohu.<br />
Vo všeobecnosti spolu s väčšinou nemeckých mystikov Ján začína od Boha a končí pri človeku. Potom opäť ide k Bohu aby ukázal ako blízko sú obaja spojení aby sa stali jedným. Ján inklinuje ku kresťanskému univerzalizmu tým, že napísal: „Človek, vzíduc z Boha je súdený aby sa vrátil, a opäť sa s ním stal jedným. “Neskôr upresňuje jeho názory: „Zastávam názor, že sme jedno s Bohom, ale musí to byť chápané tak, že sme jedno v láske, nie v podstate a v charakteristike.“ Avšak napriek týmto jasným stanoviskám boli niektoré z Jánových myšlienok nezvyčajné či prekvapujúce. Napríklad niektoré z nich boli tak vznešené, že by sotva mohli znamenať opak. Jeho oddaný priateľ Gerard Groote, vyštudovaný teológ hovoril o pocitoch neľahkosti nad niektorými Jánovými frázami a pasážami, a prosil ho aby ich zmenil, alebo ich zjednodušil aspoň pre tých slabších.
 
Niekoľko autorov spomenulo jeho asi nevedomé panteistické názory, avšak množstvo súčasníkov sa vyjadrilo pochvalne o Jánových myšlienkach ako Groote, Johannes Tauler , Ján z Schoonhoven-uSchoonhovenu, a v neskorších časoch františkán Henry van Herp, kartuzián Denis, Laurentius Surius, Tomáš Ježišský, Luis de Blois a jezuita Leonardus Lessius.Ernest Hello a Maurice Maeterlinck urobili veľa, aby sa Jánove spisy stali známymi.<br />
Ernest Hello a Maurice Maeterlinck urobili veľa, aby sa Jánove spisy stali známymi.
Ján mal veľký vplyv na vyvíjajúceho Generálneho sekretára OSN Dag-aDaga Hammarskjöldovej koncepcií duchovného rastu cez vlastnú službu ľudstvu, ktoré potom Hammarskjöld vyjadril aj v jeho knihe.
Ján si stál za svojim názorom, že duša nachádza Boha v jej vlastných hĺbkach a poznamenal 3 stupne v tom, čo on nazval duchovný rebrík kresťanského dosiahnutia: (1)
* aktívny život, (2)
* vnútorný život, (3)
* rozjímavý život.
Neučil splynutie ja v Bohu. Učil, že na vrchole duchovného vzostupu si duša stále zachováva svoju podstatu. V ''Kráľovstve milujúcich Boha'' ( Kingdom of Lovers of God) vysvetľuje, že tí ktorý hľadajú múdrosť musia „prúdiť dopredu na vodách do všetkých hraníc zeme, to znamená, že súcit, ľútosť, a milosť ukázanú pre potreby všetkých ľudí“, musí „ lietať v ovzdušiach rozumovej zručnosti“ a „predložiť všetko konanie a cnosti pre uctenie Boha“; potom (cez milosť) si nájdu „nesmiernu a bezhraničnú čistotu“ udelenú ich mysli.<br />
V spojitosti k rozjímavému životu zastával 3tri stanoviská ktoré by sa mali dosiahnuť: (1)
* Duchovná sloboda a nezávislosť zo svetských túžob(„byť ako prázdnym z každej vychádzajúcej práce ako keby nepracoval vôbec“), (2)
* obrazmi nepreťažená myseľ(„vnútorné ticho“), (3)
* pocit vnútornej jednoty s Bohom(„ako horiaci a žeravý oheň ktorý nikdy viac nemôže byť uhasený“).
Jeho práce z ktorých najdôležitejšími boli De vera contemplatione(„On true contemplation“) a De septem gradibus amoris(„On the seven steps of love“) boli publikované v roku 1848 v Hanoveri. Neskôr boli publikované jeho ďalšie práce ako Reflexie zo zrkadla mystika(1906) a Die Zierde der geistlichen Hochzeit (1901).
 
== DieloDiela ==
* ''Dat rijcke der ghelieven'' (lat. ''Regnum amantium deum'')
* ''Die chierheit van der gheestelijcker brulocht'' (lat. ''De ornatu spiritalium nuptiarum'')
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Jan_van_Ruisbroek“