Ladislav Ťažký: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 10:
}}
[[Súbor:Roman Michelko Authors reading.JPG|náhľad|Ladislav Ťažký v Klube spisovateľov v Bratislave]]
'''Ladislav Ťažký''' (* [[19. september]] [[1924]], [[Čierny Balog]] -  – † [[20. január]] [[2011]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[publicista]], [[dramatik]] a [[scenárista]].
 
Otec: [[Anton Ťažký st.]] ([[1898]]- – [[1991]]). Bratia -  – [[Anton Ťažký ml.]] ([[1921]]- – [[1992]]), [[Štefan Ťažký]] ([[1929]]- – [[1983]]) a sestra Antónia Ďurčíková ([[1933]]).
 
== Životopis ==
Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a v roku [[1940]] získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch [[1938]]- – [[1940]] pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno -  – Čierny Balog -  – Detva. R. [[1940]]- – [[1945]] žiak Vojenského zemepisného ústavu, vojak mapár.
 
Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zaujal jednoznačný vlastenecký a [[Antifašizmus|protifašistický]] postoj. V roku [[1943]] bol odvelený na [[východný front]] ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. R. [[1944]] bol Nemcami zajatý a internovaný v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v [[Maďarsko|Maďarsku]], väznený v Satoraljaujhely a v [[Košice|Košiciach]] a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v [[Burgenland]]e v [[Rakúsko|Rakúsku]].
 
Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v [[Košice|Košiciach]], v rokoch [[1946]]- – [[1948]] bol sociálnym referentom na ONV v [[Brezno|Brezne]]. V rokoch [[1948]]- – [[1952]] študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v [[Praha|Prahe]] a v rokoch [[1952]]- – [[1958]] pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1959]]- – [[1962]] vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied v [[Praha|Prahe]] (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch [[1967]]- – [[1968]] pracoval v redakcii denníka [[Smena]].
 
Za román ''Amenmária, samí dobrí vojaci'' a novelistický triptych ''Dunajské hroby, Divý Adam'' a ''Hriešnica žaluje'' tmu dostal v roku [[1968]] štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v roku [[1968]] a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku [[1970]] vylúčený z KSS a zo [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] a od roku [[1970]] mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby ([[ÚĽUV]]).
Riadok 33:
 
== Dielo ==
* [[1962]] -  – ''Vojenský zbeh'', zbierka poviedok
* 1962 -  – ''Hosť majstra Čerta'', zbierka poviedok
* 1962 -  – ''Jánošíkova slza'', zbierka poviedok
* [[1964]] -  – ''Dunajské hroby'', novela z [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
* 1964 -  – ''Amenmária. Samí dobrí vojaci'', román
* 1964 -  – ''Dunajské hroby'', zbierka poviedok
* [[1965]] -  – ''Kŕdel divých Adamov'', zbierka noviel
* [[1966]] -  – ''Hriešnica žaluje tmu'', novela aj dráma (v tom roku i inscenácia)
* [[1968]] -  – ''V páse zlomená'', novela
* [[1969]] -  – ''Pivnica plná vlkov'', román
* 1969 -  – ''Ozvena svedomia'', spomienková kniha (zošrotovaná), časti knihy boli publikované až v roku 1996 v knihe ''Testament svedomia''
* [[1970]] -  – ''Pochoval som ho nahého'', súbor piatich noviel
* [[1979]] -  – ''Evanjelium čatára Matúša I a II'', román, voľné pokračovanie románu ''Amenmária. Samí dobrí vojaci''
* [[1983]] -  – ''Jánošíkova slza'', povesť
* 1983 -  – ''Márie a Magdalény'', krátke prózy
* [[1986]] -  – ''Aj v nebi je lúka'', sociálny a historický román
* [[1988]] -  – ''Pred potopou'', reportážny román
* [[1990]] -  – ''Smrť obchádza štadióny'', súbor poviedok pre mládež
* [[1991]] -  – ''Kto zabil Ábela?'', román so zápletkou politickej vraždy
* 1991 -  – ''Fantastická Faidra'', alegorický novelistický triptych
* [[1992]] -  – ''Dvanásť zlatých monarchov'', vysťahovalecký román
* [[1993]] -  – ''Maršalova dcéra'', historický román
* [[1996]] -  – ''Testament svedomia'', súbor rozhovorov s [[Jozef Leikert|Jozefom Leikertom]]
* 1996 -  – ''Literárne vrásky'', spomienkové eseje
* [[1997]] -  – ''Zastavte paľbu! Prosím…'', publicistické texty z rokov 1989- – 1996
* 1997 -  – ''Vykopaná pravda'', literatúra faktu spolu s kolektívom autorov
* 1997 -  – ''Očami pútnika'', cestopis
* 1997 -  – ''Zjavenie Sabíny'', štylizovaný cestopisný a dokumentárny román
* [[1998]] -  – ''Ľudia nie sú anjeli''
* 1998 -  – ''Vystúpila z obrazu'', novela
* [[1999]] -  – ''Útek z Neresnice'', novela
* [[2000]] -  – ''Krásna zlatá beštia'', dvojnovela
* [[2001]] -  – ''Amor anti Moloch'', eseje
* [[2002]] -  – ''Slzy neplačú''
* [[2004]] -  – ''V kráľovstve zelenej bohyne'', národopisná štúdia a povesti
* [[2009]] -  – ''Porazení víťazi'', román z rokov okupácie
* [[2010]] -  – ''Lovci ľudských tvárí'', voľné pokračovanie románu ''Porazení víťazi''
 
== Referencie ==