Horizont udalostí: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d typo gram |
||
Riadok 1:
{{na revíziu}}
{{preložiť}}
'''Horizont udalostí''' je vo [[Všeobecná teória relativity|všeobecnej teórii relativity]] hranicou v [[časopriestor]]e, za ktorou udalosti nemôžu ovplyvniť vonkajšieho pozorovateľa. Horizont udalostí obklopujúci [[čierna diera|čiernu dieru]] je najčastejšie sa vyskytujúci prípad horizontu udalostí. Svetlo vyžiarené spoza horizontu nikdy nedosiahne pozorovateľa a
Medzi špecifické typy horizontov patria aj súvisiace, ale odlišné horizonty ako absolútny horizont a
==Horizont udalostí čiernej diery==
Riadok 13:
| [[File:BH-no-escape-2.svg]]<br/>Bližšie pri čiernej diere sa časopriestor začína deformovať. Vyskytuje sa viac ciest smerujúcich k čiernej diere ako tých ktoré smerujú preč.{{#tag:ref|Množina možných ciest, alebo presnejšie svetelný kužeľ budúcnosti (future light cone) obsahujúci všetky možné svetové línie (world lines) (v tomto diagrame reprezentované žltou/modrou sieťou), je v tomto smere vychýlený v [[Eddington–Finkelsteinove koordináty|Eddington–Finkelsteinovych koordinátach]] (diagram je zjednodušenou verziou diagramu Eddington–Finkelsteinových koordinát), ale v iných koordinátach tomu tak nie je. Napríklad v [[Schwarzschildove koordináty|Schwarzschildových koordinátach]] sa pri približovaní k horizontu udalosti jednoducho zužujú, a v [[Kruskal–Szekeresove koordináty|Kruskal–Szekeresových koordinátach]] svetelné kužele nemenia tvar ani orientáciu.<ref>{{Harv|Thorne|Misner|Wheeler|1973|St=848}}</ref>|group="Note"}}
|-
| [[File:BH-no-escape-3.svg]]<br/>Vo vnútri horizontu udalostí vedú všetky dráhy pohybu častice bližšie k
|}
Jeden z
Povrch v
Horizonty udalostí čiernych dier sú veľmi pozoruhodné z
==Horizont udalostí pozorovateľného vesmíru==
Časticový horizont pozorovateľného vesmíru je hranicou, ktorá prezentuje maximálnu vzdialenosť, v
Kritérium rozoznania, či horizont udalostí vesmíru existuje je nasledovné. Definuje pohyblivú vzdialenosť <math>d_E</math> takto
: <center><math>d_E=\int_{t_0}^\infty \frac{c}{a(t)}dt\ .</math></center>
V
(tj ľubovoľne ukazuje tak ďaleko ako sa dá pozorovať), potom neexistuje horizont udalostí. Ak <math>d_E \neq \infty</math> tak horizont existuje.
Príklady kozmologických modelov bez horizontu udalostí sú vesmíry s
Príklad kozmologického modelu s
==Zdanlivý horizont urýchlenej častice==
[[Image:Event-horizon-particle.svg|right|thumb|Časopriestorový diagram zobrazuje rovnomerne urýchlenú časticu, '''P''', a udalosť '''E''' ktorá je mimo zdanlivého horizontu častice. Udalosti pred kužeľom nikdy nepretnú čiaru pohybu častice.]]
Ak sa častica pohybuje konštantnou rýchlosťou v
Toto môže nastať napr. pri rovnomerne urýchlenej častici. Ako častica zrýchľuje, približuje sa, ale nikdy nedosiahne rýchlosť svetla s
==Interakcia s horizontom udalostí==
Mylná predstava o
V
V
Pozorovateľ, prekračujúci horizont udalostí môže vypočítať moment, v
==Nad rámec všeobecnej teórie relativity==
Popis horizontov udalosti daný všeobecnou teóriou relativity je považovaný za neúplný. Ak by sme modelovali podmienky horizontu udalostí použitím komplexného pohľadu, zahŕňajúceho aj relativitu aj [[kvantová mechanika|kvantovú mechaniku]], horizont udalostí by mal mať iné vlastnosti ako ten, pri ktorom by sme použili len samotnú relativitu.
V
== Pozri aj ==
|