Slováci v Maďarsku: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 2:
== Dejiny ==
Slováci žili v dnešnom najmä severnom Maďarsku v mnohých obciach prinajmenšom do neskorého stredoveku ako pozostatok slovanského osídlenia spred príchodu Maďarov (pozri napríklad <ref name="Stanislav">{{cite book|author=Stanislav J.|title=Slovenský juh v stredoveku I, II.<!--|origdate=[[1999]].-->}}</ref>). Uzemie dnešného Maďarska bolo podľa doložených faktov súčasťou prvého Slovenského zaznamenaného kráľovstva Samovej ríše ako aj Velkomorvaskej ríše čo dokladaju viaceré archeologické nálezny najmä Blatnophrad, Blatnograd Bribinovo kráľovstva. "Balaton" Blato (zachovaný slovenský názov dodnes)pri dnešnej dedinke Zalavar. Postupne boli Sloveni ako sa vtedy "Slováci" teda slovania v centrálnej európe volali, z územia dnešneho Maďarska vytláčaný resp. asmilovany na Maďarov. Vývoj v nasledujúcom období zostáva zatiaľ, najmä na slovenskej strane, neprebádaný.
V roku [[1920]] žili podľa oficiálneho maďarského sčítania ešte Slováci ako menšina v Maďarsku v 78 obciach, pričom väčšinu mali v 41 obciach (50-75 % 21 obcí, 75-100% 20 obcí). Vyše 500 Slovákov vtedy žilo v župách Stoličnobelehradskej, Komárňanskej, Vesprémskej, Ostrihomskej, Hontianskej, Novohradskej, Čongrádskej, Hevešskej, Jasovsko-Veľkokumánskej, v Pešťpilišskej, v Budapešti, v Abovsko-Turnianskej, Boršodskej, Zemplínskej, Békešskej, Aradskej, Čanádskej. V roku 1920 bolo 59 464 z oficiálne vedených Slovákov rímskokatolíckych, 75 229 evanjelikov, 7723 bolo kalvínov, 734 boli Židia, zvyšok (cca. 850) ostatné vierovyznania. <ref name="Slováci v Maďarsku">{{cite journal|title= Slováci v Maďarsku|journal= Slovenský náučný slovník III.|year= 1932}}</ref> [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom]] koncom 40-tych rokov 20. storočia znížila ich počet asi o 70 000.
|