Wikipédia

Slováci v Maďarsku

 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (26. 4. 2022)
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná.
Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Slováci sú v Maďarsku tretia najväčšia národnostná menšina. Väčšina z nich sú súčasťou dolnozemských Slovákov.

Slovenská rodina z územia dnešného Maďarska (Sátoraljaújhely, 1907)

Počas oficiálneho sčítania ľudu v roku 2011 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 29 647 obyvateľov.[1] V roku 2001 slovenský materinský jazyk uviedlo 11 816 osôb a 18 056 používalo slovenčinu v domácnosti.[2] Podľa odhadov slovenských organizácií v Maďarsku má okolo 110 000 obyvateľov slovenský pôvod - väčšina svoj jazyk zabudla a nachádzajú sa v poslednom štádiu asimilácie.[3]

U evanjelikov (Novohradská, Békešská a Peštianska župa) sa národné povedomie zachovalo lepšie ako u katolíkov (Pilišské vrchy, Hevešská a Bodrocská župa). Pri sčítaní v roku 2001 sa 46,6 % Slovákov hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi, 29,9 % boli evanjelici (luteráni), 4,8 % kalvíni, 2,5 % sa hlásilo k iným kresťanským cirkvám, 10,7 % boli bez vyznania a 4,6 % nezistení. [2]

Osídlenie

upraviť

Podľa sčítania v roku 2011 sa slovenské obyvateľstvo (zastúpenie nad 5%) nachádzalo v obciach týchto žúp:

Vértesszőlős (4,29 %), Tardos (20 %), Sárisáp (10,9 %), Dág (1,39 %), Mogyorósbánya (13,46 %), Piliscsév (25,72 %), Kesztölc (25,82 %)

Bakonycsernye (1,77 %)

Szápár (11,25 %). Jásd (5,82 %), Németbánya (1,18 %)

Belsősárd (1,05 %)

Orfalu (3,28 %)

Miske (4,21 %), Kiskőrös (7,71 %), Dunaegyháza (34,77 %)

Dabas (3,47 %), Pilis (1,2 %), Ecser (5,88 %), Tárnok (1,4 %), Péteri (2,22 %), Sóskút (2,62%), Isaszeg (2,02 %), Nagytarcsa (4,21 %), Kistarcsa (1,2 %), Csömör (1,8 %), Perbál (1,08 %), Piliscsaba (1,29 %), Csobánka (1,11 %), Pilisszántó (23,55 %), Pilisszentkereszt (20,45%), Pilisszentlászló (18,07%), Csomád (14,63 %), Vácegres (10,63 %), Sződ (1%), Galgagyörk (11,08 %), Püspökhatvan (9,2 %), Acsa (6,49 %), Csővár (50,56 %), Kóspallag (7,08 %)

Nógrád (5,11 %), Pusztaberki (14,17 %), Bánk (30,79 %), Felsőpetény (25,55 %), Ősagárd (38,17 %), Alsópetény (16,97 %), Legénd (21,82 %), Nézsa (26,49 %), Nógrádsáp (12,85 %), Galgaguta (13,02 %), Erdőkürt (28,54 %), Egyházasdengeleg (29,46 %), Vanyarc (13,82 %), Bér (24,12 %), Terény (14,96 %), Bokor (20,39 %), Alsótold (1,3 %), Szügy (7,14 %), Sámsonháza (25,1 %), Nagybárkány (1,02 %), Lucfalva (21,17 %), Nagykeresztúr (3,47 %), Szuha (5,81 %), Nógrádszakál (1,28 %)

Školstvo

upraviť

Slováci v Maďarsku majú 7 dvojjazyčných škôl, dve gymnáziá (Békešská Čaba, Budapešť), na 75 základných školách sa vyučuje slovenský jazyk. Učitelia stredných škôl študujú na univerzite v Szegede, a učitelia základných škôl na univerzitách v Budapešti, Ostrihome a Sarvaši.[4]

Dejiny

upraviť

Slováci žili v dnešnom, najmä severnom Maďarsku, v mnohých obciach prinajmenšom do neskorého stredoveku ako pozostatok slovanského osídlenia spred príchodu Maďarov (pozri napríklad [5]). Vývoj v nasledujúcom období zostáva zatiaľ neprebádaný. Najviac Slovákov sa dostalo sa na územie dnešného Maďarska v rámci osídľovania Dolnej zeme po porážke Osmanskej ríše, presnejšie od konca 17. do 19. storočia.

Okrem klasických slovenských jazykových ostrovov stojí za zmienku, že vtedajšia Peštianska župa mala v roku 1790 52 % obyvateľov Slovákov[6], v Pešti ešte v roku 1829 žilo toľko Slovákov, koľko Maďarov a v roku 1900 žilo v Budapešti okolo 100 000 Slovákov. Na území medzi Budapešťou a dnešnými slovenskými hranicami žili ešte v roku 1880/1890 asi v polovici obcí Slováci, vo viacerých oblastiach tvorili vyše 50 % alebo 100 % [3, vzadu]. V Nyíregyháze v 80. rokoch 19. storočia žilo ešte 8 600 Slovákov popri vyše 13 000 Maďaroch a títo Slováci sa nazývali tirpáci. Aj Segedín mal začiatkom 19. storočia ešte početné slovenské obyvateľstvo[7].

V roku 1920 žili podľa oficiálneho maďarského sčítania ešte Slováci ako menšina v Maďarsku v 78 obciach, pričom väčšinu mali v 41 obciach (50-75 % 21 obcí, 75-100 % 20 obcí). Vyše 500 Slovákov vtedy žilo v župách Stoličnobelehradskej, Komárňanskej, Vesprémskej, Ostrihomskej, Hontianskej, Novohradskej, Čongrádskej, Hevešskej, Jasovsko-Veľkokumánskej, v Pešťpilišskej, v Budapešti, v Abovsko-Turnianskej, Boršodskej, Zemplínskej, Békešskej, Aradskej, Čanádskej. V roku 1920 bolo 59 464 z oficiálne vedených Slovákov rímskokatolíckych, 75 229 evanjelikov, 7723 bolo kalvínov, 734 boli židia, zvyšok (cca. 850) ostatné vierovyznania.[8] Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom koncom 40-tych rokov 20. storočia znížila ich počet asi o 70 000.

Dnes ešte bývajú Slováci v Békéšskej, Boršodsko-abovsko-zemplínskej, Komárňansko-ostrihomskej, Novohradskej a Peštianskej župe a v hlavnom meste Budapešti. Ich strediskom je Békešská Čaba. Od 90. rokov 20. storočia majú celoštátnu slovenskú samosprávu a samosprávu na regionálnej úrovni. Týždenník Ľudové noviny má aj internetové vydanie.

Novodobé osídľovanie Slovákov v Maďarsku sa viaže najmä na zázemie Bratislavy, pričom percentuálny podiel približne 50 % dosiahli Slováci v obci Rajka.[9]

Celkový počet Slovákov na území dnešného Maďarska od roku 1880

upraviť
 
Obyvateľstvo Uhorska podľa sčítania obyvateľstva v roku 1880, Slováci sú na treťom obrázku zhora vľavo

Počet Slovákov v Maďarsku podľa oficiálnej uhorskej/maďarskej štatistiky:

  • 1880:
    • v celom Uhorsku: 1 855 000 Slovákov + 219 404 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk
    • v celom Uhorsku okrem dnešného Slovenska: 365 293 Slovákov + ? "Maďarov" ovládajúcich slovenský jazyk
  • 1900**: len v Stoličnobelehradskej, Pešťpilišskej, Boršodskej, Békešskej, Ostrihomskej, Čanádskej a Budapeštianskej župe: 161 636* Slovákov
  • 1910**:
    • v celom Uhorsku: 1 946 000* Slovákov + 547 802 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 2 493 802 osôb)
    • v celom Uhorsku okrem dnešného Slovenska: 261 319* Slovákov + ? "Maďarov" ovládajúcich slovenský jazyk
    • len v Stoličnobelehradskej, Pešťpilišskej, Boršodskej, Békešskej, Ostrihomskej, Čanádskej a Budapeštianskej župe: 145 007* Slovákov + 158 747 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 303 754 osôb)
  • 1920: 141 882* Slovákov + 257 294 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 399 176 osôb)
  • 1930: 104 819 Slovákov
  • 1941: 75 920 Slovákov (materinský jazyk; v hraniciach dnešného Maďarska)
  • 1945 – 1949: Maďarsko opustilo 71 969 Slovákov, z toho 7783 ilegálne, 4230 pred výmenou obyvateľstva, zvyšok v rámci výmeny obyvateľstva [10]
  • 1949***: 25 988 Slovákov (materinský jazyk)
  • 1990: 10 459 Slovákov; 12 745 osôb so slovenským materinským jazykom; 68 852 osôb ovládajúcich slovenský jazyk
  • 2001: 17 693 Slovákov; 11 816 osôb so slovenským materinským jazykom; 18 056 osôb ovládajúcich slovenský jazyk

Údaje do roku 1920 sú z [11][12][13], neskoršie údaje sú všeobecne dostupné vo viacerých zdrojoch.

Podľa súdobých česko-slovenských zdrojov žilo v čase rozpadu Uhorska na území dnešného Maďarska 630 000 [14], 350 000 – 450 000 [15], 450 000 / 500 000 – 550 000 [16] Slovákov. V prospech čísla medzi 400 000 – 500 000 v roku 1918 hovoria aj vyššie uvedené súčty Slovákov a Maďarov hovoriacich po slovensky (toto číslo v posledných uhorských sčítaniach neustále rástlo, hoci výučba slovenčiny klesala - nakoniec prakticky nebola - a Maďari nemali dôvod učiť sa vtedy zaznávaný jazyk) podľa maďarských sčítaní, ako aj skutočnosť, že ešte v roku 1946 česko-slovenská komisia pripravujúca výmenu obyvateľstva priamo v Maďarsku (aj to nie celom) napočítala 473 556 Slovákov hlásiacich sa na výmenu. K roku 1990 a 2001 sa uvádza, že skutočný počet Slovákov v Maďarsku je 70 000 [15] resp. 110 000 [17].

Zhrňujúc možno povedať, že podľa štatistík počet Slovákov v Maďarsku klesol v závislosti od zdroja z 400 000 – 500 000/ vyše 300 000/ 145 000 začiatkom 20. storočia na dnešných oficiálnych 18 000 osôb, čo je pokles počtu národnosti o 95,5 % / 94,2 % / 87,5 % za iba 80 rokov [bez odpočítania výmeny obyv. vo výške ca. 70 000 osôb]. Počet Slovákov je dnes paradoxne vyšší vo vzdialenom Srbsku či Rumunsku, hoci v týchto krajinách bolo v čase rozpadu Uhorska Slovákov podstatne menej ako v Maďarsku.

Poznámky:

(*) Tu sa oficiálne udával „materinský jazyk“, ale tento materinský jazyk bol v úradných inštrukciách pre sčítacích komisárov definovaný de-facto ako najčastejšie používaný jazyk, jazyk, ktorým osoba hovorila „najochotnejšie“. (Nepodarilo sa zistiť, či to platí aj pre sčítanie 1930 a neskôr)
(**) Údaje sčítania z roku 1910 (podobne z roku 1900) sú skreslené v neprospech Nemaďarov najmä v dôsledku zvláštne definovanej otázky, ktorú implementovali maďarskí sčítací komisári (pozri *), ďalej skreslenie dokazuje nesúlad čísiel s vývojom pôrodnosti a úmrtnosti jednotlivých národností [18] a demograficky nemožné prírastky maďarského obyvateľstva v jednotlivých obciach oproti predošlým sčítaniam (tzv. štatistická maďarizácia) [11].
(***) Ak toto číslo porovnáme s údajom z roku 1941 a číslami výmeny obyvateľstva vyjde nám aj na úrovni oficiálnej štatistiky „deficit“ vo výške 22 037 Slovákov.

Známe osoby slovenského pôvodu z územia dnešného Maďarska - pred rokom 1918

upraviť

Známe osoby slovenského pôvodu z územia dnešného Maďarska - po roku 1918

upraviť

Kultúra

upraviť
  • Ľudové noviny, týždenník v slovenskom jazyku
  • Celoštátna slovenská samospráva Budapešť
  • Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku
  • Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku
  • Dom slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe
  • Internetový portál [19]

Školstvo

upraviť

Referencie

upraviť
  1. ↑ Sčítanie obyvateľov v roku 2011 [online]. [Cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Sčítanie obyvateľov v roku 2001 [online]. [Cit. 2022-04-08]. Dostupné online. Archivované 2022-04-05 z originálu.
  3. ↑ http://slovake.eu/sk/intro/language/slovaks Zahraniční Slováci
  4. ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 53 – 54.
  5. ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. , STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6.
  6. ↑ Marko A., Martinický P.. Slovensko-maďarské vzťahy – história a súčasnosť vo faktoch.. [s.l.] : [s.n.].
  7. ↑ Beksics G.. Maďarizácia a pomaďarčovanie s osobitným zreteľom na naše mestá.. [s.l.] : [s.n.].
  8. ↑ Slováci v Maďarsku. Slovenský náučný slovník III., 1932.
  9. ↑ http://www.zsm.hu/content/view/199/ Zväs Slovákov v Maďarsku
  10. ↑ Bobák J.. Maďarská otázka v Česko-Slovensku 1944-1948. [s.l.] : [s.n.].
  11. ↑ a b Mesároš J.. Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách. [s.l.] : [s.n.].
  12. ↑ Slováci v Maďarsku. Slovenský náučný slovník III., 1932.
  13. ↑ Krejčí O.. Geopolitics of the Central European Region. The view from Prague and Bratislava.. [s.l.] : [s.n.].
  14. ↑ Conférence de la paix 1919-1920. Recueil des actes de la conférence. Partie IV. [s.l.] : [s.n.].
  15. ↑ a b “Slovaks abroad” in: Slovakia and the Slovaks, A concise encyclopaedia.. [s.l.] : [s.n.].
  16. ↑ Marko A., Martinický P.. Slovensko-maďarské vzťahy – história a súčasnosť vo faktoch.. [s.l.] : [s.n.].
  17. ↑ Baláž C.. Slovenská republika a zahraniční Slováci. Desaťročie Slovenskej republiky, 2004.
  18. ↑ Deák, L.. Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I.. [s.l.] : [s.n.].
  19. ↑ Slovák v Maďarsku, Nezávislý portál www.oslovma.hu
  20. ↑ Základná škola Sarvaš [online]. [Cit. 2006-09-30]. Dostupné online. Archivované 2008-05-28 z originálu.
  21. ↑ Základná škola Nové Mesto pod Šiatrom [online]. [Cit. 2006-09-30]. Dostupné online. Archivované 2008-01-05 z originálu.
  22. ↑ Gymnázium, všeobecná škola a kolégium, Békéšská Čaba [online]. [Cit. 2016-04-19]. Dostupné online. Archivované 2016-04-11 z originálu.

Externé odkazy

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slováci_v_Maďarsku&oldid=7934703“