Samuel Tešedík (1742 – 1820)

	Samuel Tešedík
	slovenský evanjelický kňaz a pedagóg
Narodenie	20. apríl 1742; Alberti, Maďarsko
Úmrtie	27. december 1820 (78 rokov); Sarvaš, Maďarsko
Odkazy
Commons	Samuel Tešedík
	Biografický portál

Samuel Tešedík (maď. Tessedik Sámuel, nem. Thessedik, Thesschedik, Theschedik, Teschedik; * 20. apríl 1742, Alberti, Maďarsko – † 27. december 1820, Sarvaš) bol slovenský evanjelický kňaz a kazateľ, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg, spisovateľ, polyhistor, filantrop a zeman.

Jeho pôsobnosť významne prekročila hranice slovenskej komunity a v Maďarsku je vnímaný ako významná osobnosť dejín. Svojou pedagogickou a ľudovýchovnou činnosťou nadväzoval na Komenského a najmä na názory európskych osvietenských pedagógov-filantropov (Johanna Bernharda Basedowa, Joachima Heinricha Campe, Johanna Friedricha Mayera, Johanna Heinricha Pestalozziho). V ich intenciách rozvíjal novátorskú výchovno-vzdelávaciu činnosť v duchu požiadaviek jozefínskeho osvietenstva. Bol jedným z najvšestrannejších a najvýznamnejších osvietencov európskeho významu, ktorí kedy žili.

Životopis

Narodil sa v rodine evanjelického kňaza Samuela Tešedíka (* 1710, Púchov – † 9. apríl 1749, Békešská Čaba). Po smrti otca, sa ako 7 ročný spolu so svojimi dvoma mladšími súrodencami Máriou Alžbetou a Jánom Kristiánom a s matkou Máriou Alžbetou Lang (pôvodom bratislavskou Nemkou, dcérou Michaela Langa a Barbary von Scharffenstein, pochádzajúcich z Horného Rakúska) vrátil do jej rodného mesta Prešporku (dnes Bratislava).

Po absolvovaní miestnej základnej školy a evanjelického lýcea v rokoch 1749 – 1767 odišiel študovať na kalvínske kolégium v meste Debrecín a Sárospatak (Blatný Potok). Teológiu, prírodné vedy, medicínu a právo študoval na nemeckých univerzitách v Erlangene, Jene, Drážďanoch, Halle a Berlíne, kde prišiel do kontaktu s filantropickými pedagogickými prúdmi. Pod vplyvom myšlienok filantropov sa snažil v prvom rade o zlepšenie podmienok pre vzdelávanie sedliackych detí a chudobnej vrstvy.

Pôsobil ako farár v Šuranoch a potom v Sarvaši od roku 1767 až do smrti. Zároveň bol členom Kráľovskej školskej komisie v Bratislave a dekanom a inšpektorom evanjelických škôl v Békešskej stolici. V roku 1779 založil „Praktisch Oekonomischen Industrial Institut zu Szarvas“ (ekonomicko-priemyselný ústav) Institutum oeconomicum, prvý svojho druhu v Uhorsku a celej Európe, ktorý viedol do roku 1806. Po 10 rokoch od otvorenia mal ústav 991 študentov, ktorí prišli nielen z Uhorska, ale aj zo zahraničia, a záujem o štúdium na škole neustále rástol a s ohľadom na rôznorodosť žiakov sa prednášalo v nemčine, slovenčine a maďarčine a vo filiálke školy v Sedmohradsku aj v rumunčine. Tešedík sa stal autoritou a jeho ústav bol považovaný za „matku“ alebo vzorovú školu pre ostatné školy po celom Uhorsku. Bol inšpiráciou aj pre grófa György Festeticsa, ktorému sa Tešedík stal hlavným poradcom a pomohol mu v roku 1797 založiť a organizovať školu Georgikon v maďarskom meste Keszthely, ktorá slúžila pre vzdelávanie správcov veľkostatkov maďarskej šľachty.

Aklimatizoval viaceré druhy rastlín a stromov, z ktorých najvzácnejšie sú agáty a moruše, ale aj javor, jelša, topoľ, buk a smrek. Vypracoval spôsob domáceho spracovania hodvábu a chovu húseníc priadky morušovej. Otcom ho nazývajú aj agátové lesy, ktoré počas svojho života vysadil, tiahnuce sa krajinou od juhu Slovenska až po juh Maďarska.

Svoju činnosť rozšíril o problémy týkajúce sa zdravia ľudí, ako napríklad hĺbenie studní poskytujúcich čistú pitnú vodu, výživa roľníkov, životné podmienky, návrh usporiadania mesta, a pomáhal sirotám a chudobným ľuďom.

Cisár Jozef II. dňa 2. septembra 1789 odmenil Tešedíka a jeho manželku zlatou medailou a zlatým prsteňom. Tešedíkov uznávaný inštitút ocenil aj cisár Leopold II.. Jeho škola bola obdivovaná cárskym Ruskom, kam ho cárovná Katarína II. dvakrát pozvala na návštevu do Petrohradu, aby sa osobne zúčastnil na reforme ruského školstva. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár František II. dňa 17. februára 1809 spolu s rodinou povýšil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.

Socha Samuela Tešedíka v Sarvaši

Na pripomenutie jeho pamiatky udeľuje od roku 1961 Maďarská agrárna asociácia každoročne pamätnú plaketu Samuela Tešedíka. V Maďarsku sa na jeho počesť udeľujú v oblasti vedy a vzdelávania aj viaceré ceny.

Od roku 1948 je na jeho počesť na južnom Slovensku pomenovaná dedina – Tešedíkovo, ktorej pôvodný názov bol Pered.

Dielo

Knižečka k čítání a k prvním začátkům školských dítek..., 1780
Der Landmann in Ungarn, was er ist und was er sein könnte, nebst einem Plane von einem regulierten Dorfe, 1784
A' paraszt ember Magyar Országban, mitsoda és mi lehetne, egy jó rendbe-szedett falunak rajzolatjával egyetemben, Pest. Magyarul gróf Széchenyi Ferencz költségén forditó Kónyi János. Pécs, 1786.
Ökonomisch-physikalisch-statistische Bemerkunge über den gegenwärtigen Zustand des Landwesens in Ungarn, besonders in der Gegend an der Theiss, zur Aufklärung und Beruhigung der so nützlichen Klasse von Menschen auf dem Lande, nebst gemeinnützigen Vorschlägen zur Landwirthschaft, von einem Menschenfreunde, Pressburg 1787
Komenský, J. A. : Oratio de cultura ingeniorum, 1791 (editor)
An das ungarische, besonnders Protestantische Publicum detaillirte Erklärung der Ursachen des Einschlafens Praktisch-Oekonomisch Industrial-Instituts zu Szarwas, 1798
Declarationes duae coram incl. commissione regia die 9 et 10 Maii 1792. factae, atque scholam oeconom. Szarvasiensem concernentes., 1792
Neuer Wiesen-Rektifikazions-Plan zur Auflösung der Frage: Wie wäre dem Holz-, Obst- un Futter- Mangel durch bessere Kultur der Wiesen, ohne Nachtheil der übrigen Theile der Landwirthschaft, zum besten des ungarischen Publici, besonders in den untern Gegenden effective abzuhelfen?, 1802
Theschedik Samuel önéletírása, 1873 (autobiografia)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samuel Tešedík (1742 – 1820)

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Der Landmann in Ungarn - dielo S. Tešedíka o histórii, soc. zmenách z r. 1784 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB