Wikipédia

Jozef Markuš

slovenský ekonóm, prognostik a politik, predseda Matice slovenskej v rokoch 1990 až 2010 (* 1944 – †2025)

Jozef Markuš (* 13. marec 1944, Níreďháza, Maďarsko – † 3. marec 2025, Bratislava[1]) bol slovenský ekonóm, prognostik a politik, predseda Matice slovenskej (1990 – 2010). Od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 bol podpredsedom slovenskej vlády národného porozumenia.

Jozef Markuš
slovenský ekonóm, prognostik a politik
Jozef Markuš
Narodenie13. marec 1944
Níreďháza, Maďarsko
Úmrtie3. marec 2025 (80 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materVysoká škola ekonomická v Bratislave
PríbuzníŠtefan Markuš
DetiZora Jaurová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Markuš

Životopis

upraviť

Rodina Jozefa Markuša sa spolu s ďalšími slovenskými rodinami z okolia Nyíreďházy presťahovala do Hornej Seče v apríli 1947 v rámci výmeny obyvateľstva. Na výmenu bolo 47 rodín maďarskej národnosti násilne vysťahovaných do Maďarska.[chýba zdroj]

Vyštudoval Strednú poľnohospodársku školu technickú v Zlatých Moravciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval v roku 1968 na vtedajšej Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Bratislave, študijný odbor ekonomika poľnohospodárstva. V rokoch 1968 – 1972 bol odborný asistent vo Výskumnom ústave oblastného plánovania v Bratislave. V rokoch 1969 – 1972 externá vedecká ašpirantúra na VŠE. V rokoch 1972 – 1988 ako vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV viedol práce na dlhodobej súhrnnej prognóze vývoja Slovenska. V rokoch 1988 – 1989 riadil Prognostický ústav SAV.[2]

Od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 bol podpredsedom slovenskej vlády národného porozumenia, kde pod vedením Milana Čiča, bol (ad interim do 11. 1. 1990) bol ministrom Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky.[3]

Ako predseda Matice slovenskej (1990 – 2010) sa zviditeľnil už v roku 1990. V októbri 1990 Matica organizovala kampaň „Za tú našu slovenčinu“. Napriek tomu 25. októbra 1990 bol prijatý jazykový zákon (o úradnom jazyku), ktorý podľa Matice „nehumánnym spôsobom diskriminuje slovenský národ...“[4] a tak v novembri Matica organizovala hladovku pred budovou SNR. V pamätnom televíznom dialógu,[5] v ktorom Vladimír Mečiar búchal po stole, sa Markuš rozplakal. Mečiar obviňoval Markuša (a Mórica), že burcujú ľudí proti SNR, proti Federálnemu zhromaždeniu (federácii) a „už nejde o jazyk, tu už ide o rozvrat“.[5] Markuš bol už vtedy zástanca samostatnosti a pri ňom Mečiar pôsobil ako zástanca federácie. Situácia sa zmenila po voľbách v júni roku 1992, v ktorých vyhralo HZDS. Mečiar prevzal Markušovu agendu a viedol Slovensko od aklamatívnemu schváleniu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky (17. júla 1992) až k rozdeleniu Česko-Slovenska. 1. januára 1993 už vznik samostatnej Slovenskej republiky oslavovali Mečiar aj Markuš. Podobná situácia sa opakovala v roku 1994, keď sa pripravoval zákon o štátnom jazyku. Schválená verzia bola ďaleko vzdialená od návrhov Matice. Vzťah Matice a štátu (vtedy vedenom V. Mečiarom) sa vyrovnal v roku 1997, prijatím zákona, ktorý deklaruje Maticu ako verejnoprávnu ustanovizeň, ktorá hospodári s vlastným a s majetkom štátu (§ 6 tohto zákona, kde podľa ods.1).[6]

Trestné oznámenia po odchode z funkcie

upraviť

Od odchodu z funkcie predsedu Matice slovenskej v roku 2010 čelil viacerým trestným oznámeniam z majetkovej trestnej činnosti. Trestné oznámenie v roku 2011 na neho podalo vedenie Matice Slovenskej na čele s Mariánom Tkáčom.[7] V októbri 2014 ho polícia obvinila z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorý mal spáchať ako predseda a štatutárny orgán Matice. Podozrenia sa týkali údajného prevzatia dlhu skrachovaného Matičného fondu a.s.,[8] ktorý spravoval zbierku na národný poklad[9], organizovanú po vzniku samostatnej SR v roku 1993 a poskytnutia prostriedkov nebankovej spoločnosti, ktorá takisto zbankrotovala.[10] Zmluvu o prevzatí dlhu Matičného fondu 202-tisíc eur Markuš podpísal v roku 2007.[7] Dlh bol splatený v dvoch splátkach zo ziskov tlačiarenskej spoločnosti Neografia, v ktorej mala Matica 80-percentný podiel.[7] Národný poklad mal pôvodne hodnotu asi 30 miliónov slovenských korún (zhruba milión eur). Matica z "pokladu" "investovala" približne 23 miliónov korún (takmer 870-tisíc eur) do Podielového družstva Slovenské investície, ktoré v roku 2011 skrachovalo a s ním zmizla aj značná časť národného pokladu.[11][12]

Jozef Markuš proti obvineniu podal sťažnosť, ktorú však prokurátor Generálnej prokuratúry SR zamietol.[13] Okresný súd Bratislava III ho 9. decembra 2016 uznal vinným a odsúdil na jeden rok s dvojročnou podmienkou.[14] Proti rozhodnutiu sa obe strany odvolali.[15] V septembri 2017 Krajský súd v Bratislave zrušil odsudzujúci rozsudok a prípad vrátil späť prvostupňovému súdu.[7] Podľa jeho obhajcu Jakubčíka: „exšéfa Matice vnímajú ľudia ako osobu, ktorá urobila pre Maticu slovenskú veľa a je smutné, že na sklonku života sa ocitol pred sudom“.[14] Pojednávanie naplánované na Okresnom súde Bratislava III na 11. júna 2018 sa neuskutočnilo. Na súd doručil obhajca obžalovaného písomné ospravedlnenie jeho neúčasti zo zdravotných dôvodov a žiadosť o určenie nového termínu hlavného pojednávania.[16] V októbri 2018 súd odročil pojednávanie na neurčito. Dôvodom bol zdravotný stav obžalovaného, ktorý navyše cez svojho advokáta žiadal prerušiť trestné stíhanie.[17] Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo v septembri 2023. 22. septembra senát Mestského súdu Bratislava I ukončil dokazovanie na hlavnom pojednávaní.[18]

Vzťah s ŠtB

upraviť

V Registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti, uverejnených na webovej stránke Ústavu pamäti národa, sa nachádza zväzok agenta s krycím menom Ekonóm, pod registračným číslom 20489, ktorému prislúcha meno Jozef Markuš s dátumom narodenia 13. marec 1944.[19]

Bibliografia

upraviť
  • Agrokomplex a jeho priestorové problémy na Slovensku, 1972
  • Poľnohospodársko-potravinárske prognózovanie, 1980
  • Hospodársky mechanizmus riadenia agrokomlexu, 1987
  • Infraštruktúrne a výskumno-vývojové predpoklady štruktúrnych a efektívnostných procesov v národnom hospodárstve : (Problémová štúdia k Prognóze ekonomického rozvoja SSR do roku 2010), 1989
  • Dvadsať rokov Matice slovenskej, 2010
  • Ľudovít Štúr, štúrovci a slovenský osud, 2015
  • Slovenské osudy - slovenský osud, 2017

Referencie

upraviť
  1. ↑ Zomrel Jozef Markuš. Bývalý predseda Matice slovenskej mal 80 rokov [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-03-03, [cit. 2025-03-07]. Dostupné online.
  2. ↑ Jozef Markuš [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online. Archivované 2020-08-12 z originálu.
  3. ↑ DEBNÁR, Ján. Zomrel bývalý predseda Matice slovenskej Jozef Markuš [online]. Aktuality.sk, 2025-03-03, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
  4. ↑ Vyhlásenie účastníkov protestnej hladovky pred budovou SNR k celému Slovensku 1. 11. 1990 – Wikizdroje [online]. sk.wikisource.org, [cit. 2017-09-07]. Dostupné online.
  5. ↑ a b Televízny dialóg o jazykovom zákone medzi V. Mečiarom a J. Markušom 25. 10. 1990 – Wikizdroje [online]. sk.wikisource.org, [cit. 2017-09-07]. Dostupné online.
  6. ↑ Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky - Legislatíva a financovanie Matice slovenskej [online]. old.culture.gov.sk, [cit. 2017-09-07]. Dostupné online. Archivované 2016-12-23 z originálu.
  7. ↑ a b c d SITA. Prípad expredsedu Matice slovenskej Markuša sa vracia na okresný súd. Pravda.sk, 2017-09-06. Dostupné online [cit. 2017-09-07].
  8. ↑ Matičný fond, a.s. v likvidácii - historický názov: Matičný fond, a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky [online]. www.finstat.sk, [cit. 2023-08-04]. Dostupné online.
  9. ↑ Z pokladu Matice zmizlo aj zlato. Pravda.sk, 2017-06-27. Dostupné online [cit. 2017-12-13].
  10. ↑ Polícia obvinila bývalého šéfa Matice slovenskej Jozefa Markuša. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2014-10-14. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1336-197X.
  11. ↑ HTTPS://WWW.FACEBOOK.COM/PRAVDADENNIK. Z národného pokladu zostalo torzo, hádky oň neustávajú [online]. Pravda.sk, 2018-02-16, [cit. 2023-08-04]. Dostupné online.
  12. ↑ PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky [online]. finstat.sk, [cit. 2023-08-04]. Dostupné online.
  13. ↑ SITA. Obvinenie bývalého šéfa Matice Markuša je právoplatné. SME (Bratislava: Petit Press), 2015-03-31. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ a b SITA, TASR. Odsúdili bývalého šéfa Matice slovenskej Jozefa Markuša. domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2017-12-13].
  15. ↑ SITA. Odsúdili exšéfa Matice slovenskej Markuša. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2016-12-09. Dostupné online [cit. 2023-03-27]. ISSN 1336-197X.
  16. ↑ Pojednávanie s exšéfom Matice slovenskej v pondelok nebude. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-06-10. Dostupné online [cit. 2022-12-03].
  17. ↑ Súd odročil pojednávanie s bývalým šéfom Matice slovenskej [online]. SITA, 3. okt. 2018, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
  18. ↑ Súd ukončil dokazovanie v prípade Jozefa Markuša, bývalého šéfa Matice slovenskej [online]. TASR, 2023-09-22, [cit. 2023-09-22]. Dostupné online.
  19. ↑ Ekonóm : MARKUŠ Jozef : 13.3.44. : 20489 In: Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky : KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2023-03-27]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Jozef Markuš
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Markuš

Externé odkazy

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Markuš&oldid=7999136“