František Víťazoslav Sasinek: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Sapfan (diskusia | príspevky)
obrázok
presun z Osudu
Riadok 9:
}}
 
'''František Víťazoslav Sasinek''' (* [[11. december]] [[1830]], [[Skalica (mesto)|Skalica]] {{--}} † [[17. november]] [[1914]], [[Graz]]) bol najplodnejší [[Slovensko|slovenský]] [[historik]] druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], [[publicista]], [[Katolícka cirkev|katolícky]] [[kňaz]]. OdPseudonym: rokuFranko [[1865]]Chvojnický, bolPater opatrovníkom zbierok [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]Victor, odSirotin [[1869]] v [[Martin (mesto)|Martin]]e jej tajomníkomV., PoSkalnický, jej zatvorení ([[1875]]) odišiel z Martina.Slovákovič
 
== Rodina ==
Bol príslušník Starej školy slovenskej.
* otec: František Sasinek
* matka: Anna rod. Tichá
 
== Životopis ==
Vyštudoval gymnázium v Skalici a v Szolnoku, [[1846]] vstúpil do kapucínskeho rádu, neskôr študoval filozofiu v Tate a v Bratislave, teológiu v Scheibse (Dolné Rakúsko) a v Bratislave, roku [[1853]] vysvätený za kňaza v Györi, [[1866]] zložil rigorózum z teológie na univerzite v Prahe. Pôsobil striedavo ako profesor a kazateľ v Tate, v Bratislave, v Ostrihome a v Budíne. Roku [[1864]] bol prepustený z kapucínskeho rádu a [[11. júl]]a [[1864]] ho biskup [[Štefan Moyzes]] prijal do banskobystrickej diecézy, kde sa stal profesorom bohosloveckého seminára a kazateľom. Od roku [[1856]] opatrovník kníh a zbierok [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], uložených dočasne v Banskej Bystrici, od roku [[1868]] diecézny ordinár.
 
Najplodnejší slovenský historik 2. polovice 19.storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na cirkevných školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry, trúchlohry, verše, príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické a národnobuditeľské štúdie a články. Aj keď jeho historiografické dielo bolo poznačené romantizmom, mnohými nedostatkami a mylnými závermi, v období maďarizácie zohralo pozitívnu úlohu.
Významná bola aj jeho redaktorská, archívna a editorská činnosť. Knižne vydal aj zbierku vtipov, žartov, anekdôt a hádaniek. Roku [[1869]] po Moyzesovej smrti v Martine zastával funkciu tajomníka MS. Roku [[1870]] dopisujúci člen Kráľovskej čes. spoločnosti náuk; čestný občan Starej Turej.
 
== Dielo ==
* ''Dejiny drievnych národov na území terajšieho Uhorska'', Skalica, [[1867]]
* ''Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska'', Skalica, [[1868]]
* Dejiny kráľovstva uhorského I,II
* ''Dejiny kráľovstva Uhorského, 2/1.'', Martin, [[1871]]
* Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska
* ''Dejepis všeobecný a zvláštny Uhorska, svetský a náboženský'', Viedeň, [[1871]]
* Dejepis Slovákov
* ''Archív starých česko-slovenských listín, písomností a dejepisných pôvodín pre dejepis a literatúru Slovákov 1-2'', Martin, [[1872]]-[[1873]]
* Dŕžava Veľkomoravská
* ''Sv. Method a Uhorsko'', Martin, [[1884]]
* ''Arpád a Uhorsko'', Martin, [[1884]]
* ''Záhady dějepisné, 1-4'', Praha, [[1886]]-[[1887]]
* ''Dejiny Slovákov'', Ružomberok, [[1895]]
* ''Slováci v Uhorsku'', Martin, [[1904]]
 
== Literatúra ==
* [[Slovenský biografický slovník]]
 
== Externé odkazy ==
{{Biografický výhonok}}
* {{OsudBB}}
 
{{DEFAULTSORT:Sasinek, František Víťazoslav}}