Ardašír I.: Rozdiel medzi revíziami

Podľa perzských prameňov prišiel Ardašír na svet v obci [[Tírúdeh]] v stachrskom kraji a už v sedmichsiedmich rokoch ho poslali na výchovu k [[eunuch]]ovi menom [[Tíré]], ktorý spravoval okrsok [[Dárábgerd]] vo východnej časti [[Persis|Persidy]]. Túto výsadu dohodol Ardašírovi otec Pápak u stachrského kráľa [[Gózihr]]a, s ktorého rodom [[Bázrangíovci|Bázrangíovcov]] bol po matke zviazaný. Ako dlho bol Ardašír pod Tíréovým poručníctvom, kronikári nepodávajú, isté je iba to, že po Tíréovej smrti mu pripadla funkciu dárábgerdského správcu, v ktorej si vraj počínal „múdro a obozretne“.

Mladý Ardašír sa od začiatku sústredil na posilňovanie svojho drobného [[údel]]u v Perside, najmä na úkor susedných vládcov, ktorí často iba formálne uznávali moc [[Parti|partského]] [[Šáhanšáh|kráľa kráľov]]. Pri výpadoch do okolia rýchlo preukázal ako veliteľ svoje vodcovské kvality, postupne porazil troch lokálnych kráľov ([[Pásín]]a, [[Manóčihr]]a a [[Dárá|Dáru]]) a posilnený rozšíreným územím vyzval svojho otca Pápaka (pôsobiaceho už niekoľko rokov v kňazskej funkcii v Stachru), aby zvrhol kráľa Gózihra a sám prevzal vládu v Stachru. Pápak Ardašíra počúvol, zabil Gózihra a okolo roku [[213]] požiadal partského veľkokráľa [[Artabanos IV.|Artabana IV.]], aby pridelil uvoľnený trón jeho druhému synovi [[Šápúr]]ovi. Artabanos mu sicesíce nevyhovel, na mocenských pomeroch v Perside sa toho však veľa nezmenilo.

V niekoľkých nasledujúcich rokoch išli vojská stachrského kráľa od víťazstva k víťazstvu. Ardašír dobyl [[Kermán]] a dosadil tam svojho syna Ardašíra ako miestodržiteľa, podnikol výpravu na pobrežie [[Perzský záliv|Perzského zálivu]] a ovládol kraj okolo dnešného [[Šíráz]]u, kde založil mesto [[Ardašír Chvarrah]]. Za svoje úspechy sčasti vďačil vonkajším okolnostiam – v [[Partská ríša|partskej ríši]] bola od roku [[213]] občianska vojna medzi dvoma následníkmi trónu, Artabanom IV. a [[Vologaises VI.|Vologaisom VI.]], takže centrum malo iné starosti ako sa zaoberať pomermi v [[Persis|Perside]]. Po roku [[216]], keď sa ako partský veľkokráľ viac-menej presadil Artabanos, vypukla vojna s [[Staroveký Rím|rímskou ríšou]], ktorá ďalej odvádzala pozornosľpozornosť [[Parti|Partov]] od udalostí v Iráne.

Artabanos IV. sa začal stachrským rebelom intenzívnejšie zaoberať až okolo roku [[218]], keď v ríši zavládol relatívny pokoj. Napísal mu vraj veľmi tvrdý list, v ktorom ho označil za „Kurda“ a drsne sa ho spýtal, kto mu dovolil dobývať okolité krajiny a položiť si na hlavu korunu. Za tieto činy, presahujúce všetkúvšetku mieru, proti nemu vyrazí do boja kráľ [[ahváz]]sky, aby ho spútaného priviedol pred trón kráľa kráľov. Ardašír vraj na tento list odpovedal, že jedná podľa božích rozkazov.