Ardašír I.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
KamikazeBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Pridal: diq:Erdeşir I
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 8:
Medzi starovekými vojvodcami a dobyvateľmi – azda s výnimkou [[Kýros II. Veľký|Kýra II. Veľkého]] a [[Alexander Veľký|Alexandra Macedónskeho]] – by sme len ťažko našli muža, ktorý dosiahol také fantastické úspechy ako Ardašír, syn [[Pápak]]a a jeho ženy [[Rótak]]y. Aj keď nie je celkom pravdivé tvrdenie kronikára [[Tabarí]]ho, že Ardašírovo vojsko „nebolo nikdy porazené“, triezve fakty hovoria sami za seba. V čase, keď sa Ardašír narodil, bol jeho rod len lokálnym mocenským hráčom v [[Stachr]]i, jednom z mnohých miest [[Partská ríša|partskej ríše]], v čase, keď umieral, mu patrila zvrchovaná vláda nad [[Irán]]om a [[Mezopotámia|Mezopotámiou]], čiže nad celým priestorom bývalej Partskej ríše.
 
Podľa perzských prameňov prišiel Ardašír na svet v obci [[Tírúdeh]] v stachrskom kraji a už v sedmichsiedmich rokoch ho poslali na výchovu k [[eunuch]]ovi menom [[Tíré]], ktorý spravoval okrsok [[Dárábgerd]] vo východnej časti [[Persis|Persidy]]. Túto výsadu dohodol Ardašírovi otec Pápak u stachrského kráľa [[Gózihr]]a, s ktorého rodom [[Bázrangíovci|Bázrangíovcov]] bol po matke zviazaný. Ako dlho bol Ardašír pod Tíréovým poručníctvom, kronikári nepodávajú, isté je iba to, že po Tíréovej smrti mu pripadla funkciu dárábgerdského správcu, v ktorej si vraj počínal „múdro a obozretne“.
 
Mladý Ardašír sa od začiatku sústredil na posilňovanie svojho drobného [[údel]]u v Perside, najmä na úkor susedných vládcov, ktorí často iba formálne uznávali moc [[Parti|partského]] [[Šáhanšáh|kráľa kráľov]]. Pri výpadoch do okolia rýchlo preukázal ako veliteľ svoje vodcovské kvality, postupne porazil troch lokálnych kráľov ([[Pásín]]a, [[Manóčihr]]a a [[Dárá|Dáru]]) a posilnený rozšíreným územím vyzval svojho otca Pápaka (pôsobiaceho už niekoľko rokov v kňazskej funkcii v Stachru), aby zvrhol kráľa Gózihra a sám prevzal vládu v Stachru. Pápak Ardašíra počúvol, zabil Gózihra a okolo roku [[213]] požiadal partského veľkokráľa [[Artabanos IV.|Artabana IV.]], aby pridelil uvoľnený trón jeho druhému synovi [[Šápúr]]ovi. Artabanos mu sicesíce nevyhovel, na mocenských pomeroch v Perside sa toho však veľa nezmenilo.
 
== Za korunou kráľa kráľov ==
Riadok 18:
Ardašírova cesta teraz viedla do Stachru, kde bol so súhlasom svojich bratov dosadený na trón. Aj keď ihneď prejavil mimoriadnu energiu pri organizovaní dvora, bratia začali proti nemu pripravovať úklady, čo vyvolalo okamžitú reakciu – ich smrť. Keď sa krátko na to podarilo potlačiť aj nebezpečnú vzburu v Dárábgerde, domáca opozícia prakticky utíchla a Ardašír sa mohol sústrediť na výboje.
 
V niekoľkých nasledujúcich rokoch išli vojská stachrského kráľa od víťazstva k víťazstvu. Ardašír dobyl [[Kermán]] a dosadil tam svojho syna Ardašíra ako miestodržiteľa, podnikol výpravu na pobrežie [[Perzský záliv|Perzského zálivu]] a ovládol kraj okolo dnešného [[Šíráz]]u, kde založil mesto [[Ardašír Chvarrah]]. Za svoje úspechy sčasti vďačil vonkajším okolnostiam – v [[Partská ríša|partskej ríši]] bola od roku [[213]] občianska vojna medzi dvoma následníkmi trónu, Artabanom IV. a [[Vologaises VI.|Vologaisom VI.]], takže centrum malo iné starosti ako sa zaoberať pomermi v [[Persis|Perside]]. Po roku [[216]], keď sa ako partský veľkokráľ viac-menej presadil Artabanos, vypukla vojna s [[Staroveký Rím|rímskou ríšou]], ktorá ďalej odvádzala pozornosľpozornosť [[Parti|Partov]] od udalostí v Iráne.
 
Artabanos IV. sa začal stachrským rebelom intenzívnejšie zaoberať až okolo roku [[218]], keď v ríši zavládol relatívny pokoj. Napísal mu vraj veľmi tvrdý list, v ktorom ho označil za „Kurda“ a drsne sa ho spýtal, kto mu dovolil dobývať okolité krajiny a položiť si na hlavu korunu. Za tieto činy, presahujúce všetkúvšetku mieru, proti nemu vyrazí do boja kráľ [[ahváz]]sky, aby ho spútaného priviedol pred trón kráľa kráľov. Ardašír vraj na tento list odpovedal, že jedná podľa božích rozkazov.
 
Aj keď vojská ahvázskeho kráľa na Ardašíra skutočne v krátkom čase udreli, pozíciu Sásánovcov to neohrozilo, práve naopak, boli to partské oddiely, ktoré museli ustúpiť. Ardašír hneď na to dobyl oblasť pri hraniciach dnešného [[Chúzistan]]u, čím dostal do svojej moci v podstate celou [[Persis|Persidu]], jadro partskej ríše. Jeho sebavedomie natoľko vzrástlo, že teraz sám napísal list Artabanovi IV., v ktorom ho vyzval, aby si zvolil miesto pre rozhodujúcu bitku. Artabanos navrhol planinu [[Bitka na planine Óhrmazdakán|Óhrmazdakán]], ležiacu medzi dnešnými mestami [[Isfahán]] a [[Nihávand]] v Iráne.