Ivan IV.: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 2 974 bajtov ,  pred 9 rokmi
nic
d (kategórie)
(nic)
 
== Život ==
Ivan IV. Vasiljevič
Ivan IV. Vasiljevič formálne začal vládnuť už vo svojich troch rokoch, skutočnú vládu ale vykonávala jeho matka [[Jelena Glinská]]. Po matkinej smrti roku [[1538]] sa vlády zmocnila vysoká ruská šľachta ([[Bojar|bojari]]), vedená urodzeným rodom Šujských. V roku [[1547]], keď mal sedemnásť rokov, prihlásil sa za ''svätého cára a samovládcu Rusi''.
 
Začiatok jeho skutočnej vlády sa niesol vo znamení reforiem týkajúcich sa štátnej správy a presadzovania centrálnej absolutistickej moci cára na úkor bojarov. Práve proti nim bolo namierené Ivanovo rozhodnutie z [[1564]], keď nechal sformovať [[Opričnina|opričninu]], ruské územie podriadené priamo cárovej vláde, danej v léno ''opričníkom''. Tento takzvaný pomestnyj systém mal cárovi zaistiť poslušnosť opričníkov, ktorých plánoval použiť v ozbrojenom boji proti bojarom, ktorí sa priečili jeho absolutistickej moci.
 
Za Ivanovej vlády sa do Ruska po prvýkrát dostala [[kníhtlač]]. Ivan zaistil odbytištia ruského tovaru založením obchodnej stanice v prístave [[Archangeľsk]], kde sa nasledovne rozvinul čulý obchodný styk, najmä s anglickými kupcami.
 
Na juhovýchode zlikvidoval Ivan IV. moc [[Tatári|Tatárov]] a pripojil [[Kazaňský chanát|Kazaňský]] a [[Astrachaňský chanát]] k Moskovskej Rusi. S územnou expanziou pokračoval ďalej východným smerom a po prvýkrát umožnil Rusom kolonizovať časť západnej [[Sibír]]i. Zároveň zaviedol niektoré zákony obmedzujúce slobodný pohyb roľníkov.
 
Užší kontakt s [[Európa|Európou]] získal Ivan IV. v priebehu [[Livonské vojny|livonských vojen]]. Tento dlhoročný konflikt, pri ktorom Ivan bojoval so [[Švédsko]]m, [[Poľsko]]m a [[Litva|Litvou]], nakoniec Moskovskú Rus značne vysilil a ruský prístup k [[Balt]]u nezaistil. Tieto problematické dôsledky ťažko dopadli na Ivanovu osobnosť s počiatočnými hlbokými psychickými problémami. Jeho krajná podozrievavosť a strach o seba samého sa prejavovala na krutosti nielen voči svojim otvoreným nepriateľom (bojari), ale postupne sa obracala aj proti najbližšiemu okoliu. Roku [[1581]] napríklad surovo zbil nevlastnú tehotnú dcéru, ktorá nasledovne potratila. O rok neskôr v hádke zavraždil svojho vlastného syna Ivana, ktorého obviňoval zo spolčenia sa s nepriateľmi.
 
Takisto sa Ivanovi vymkla z rúk kontrola nad opričníkmi, ktorí rozpútavali otvorený teror medzi roľníkmi aj bohatou šľachtou. Opričníci na Ivanov rozkaz zavraždili niekoľko stoviek [[novgorod]]ských mešťanov.
 
Politický chaos a nasledovná hlboká kríza ťažko zasiahla do ruských pomerov. V roku 1584 Ivan IV. zomrel a na jeho miesto nastúpil bezdetný a mentálne postihnutý [[Fiodor I.|Fiodor Ivanovič]]. Skutočnej vlády sa ujal [[Boris Fiodorovič Godunov]], čo však krajine pokoj nezaistilo a celé obdobie v ruskej historiografii dostalo označenie ''smutnoje vremja'' (smutná doba).
 
== Iné projekty ==
Anonymný používateľ