Normalizácia (ČSSR): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Priebeh: still tbc (z cs & en) |
z en/cs - tbc, ale pokojne nech upravuju aj dalsi... |
||
Riadok 1:
V dejinách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] je pojmom '''normalizácia''' označované obdobie rokov [[1969]] až [[1987]]. V tomto období došlo najprv k zastaveniu demokratizačných procesov [[Pražská jar|Pražskej jari]] a následne k návratu k represívnemu komunistickému systému a jeho dlhoročnému udržiavaniu. Niekedy sa v užšom slova zmysle nazýva normalizáciou len obdobie rokov [[1969]]-[[1971]].
Řádek 30 ⟶ 28:
Už prebiehajúci proces normalizácie bol potvrdený zasadaním Ústredného výboru KSČ z 11. a 12. decembra 1970. Nové Husákovo vedenie strany na ňom prijalo tzv. [[Poučenie z krízového vývoja]]. Tento text popisuje priebeh a ukončenie Pražskej jari z hľadiska stalinistického videnia sveta. Toto poučenie ovplyvňovalo život spoločnosti až do roku 1989.
Po konsolidovaní moci Husákovo vedenie pristúpilo k zmene zákonov, ktorými bola formovaná Pražská jar, napr. zákon o Národnom fronte a tlačový zákon. Tým bola efektívne znovazavedená [[cenzúra]]. Podniky, ktoré počas reformného obdobia dostali značnú nezávislosť, boli znova centrálne riadené a plnili centrálne plánované kvóty.
Husák tiež stabilizoval vzťahy so socialistickými susedmi ČSSR, nasledovali časté návštevy spriatelených krajín a česko-slovenské hospodárstvo bolo budované na užšie previazanie so štátmi sovietskeho bloku.
Už v máji 1971 Husák na XIV. zjazde KSČ referoval, že proces normalizácie bol úspešne dokončený a Česko-Slovensko je pripravené na ďalšie etapy budovania socializmu.
Od roku 1971 do polovice 80. rokov bol v strane a spoločnosti len udržiavaný ''status quo''. Husák sa snažil čo najviac dodržiavať politiku, ktorá mu bola naordinovaná zo Sovietskeho zväzu, aby predišiel opakovaniu udalostí rokov 1967-1968, no pritom používať čo najmenej represívne metódy.
Jedným z dôsledkom Husákovej politiky boli len minimálne zmeny vo vedení Česko-Slovenska počas nasledujúcich dvadsiatich rokov. Sám Husák ostal na čele strany až do roku [[1987]], keď bol vystriedaný [[Miloš Jakeš|Miloušom Jakešom]] a od roku [[1975]] do konca roku [[1989]] bol aj
prezidentom ČSSR. Podobná situácia vládla aj na Slovensku, keď po krátkom období od januára do mája 1969, keď bol predsedom vlády "nespoľahlivý" [[Štefan Sádovský]] bol predsedom vlády takmer 20 rokov [[Peter Colotka]] (do októbra 1988).
Od polovice 80. rokov neostalinistický česko-slovenský systém čelil čoraz väčšiemu vnútornému i vonkajšiemu tlaku. Ekonomická situácia krajiny sa v 80. rokov začala zhoršovať a hospodárstvo nebolo schopné produkovať výrobky a služby, ktoré spoločnosť požadovala, aj kvôli vzrastajúcej súkromnej spotrebe. Tlak na zmenu zvnútra prichádzal na Slovensku najmä od náboženských aktivistov (napr. [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]]), v Česku prevažne z [[disident]]ských skupín, ako napr. [[Charta 77]] (napr. [[Václav Havel]], [[Jan Patočka]] a i.).
Významným vonkajším vplyvom, ktorý ovplyvnil ochabovanie normalizácie bolo zvolenie [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] za generálneho tajomníka ÚV KSSZ v roku 1985. Gorbačov začal zavádzať reformy, ktoré sa v mnohom podobali Dubčekovým reformám spred dvadsiatich rokov - politika ''glasnosti'' a prestavba (''perestrojka'') v konečnom dôsledku urýchlili zmeny, ktoré v Česko-Slovensku vyvrcholili koncom roka [[1989]] [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]].
==Externé odkazy==
| |||