Ján Šajnovič: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa 12. mája [[1733]] v Tordasi. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Győri a Budíne, r. [[1748]] vstúpil do jezuitského rádu a v r. [[1749]]– [[1750]] pôsobil ako učiteľ v Trenčíne, Bratislave a v Egeri. Od r. [[1751]] študoval na trnavskej univerzite, kde absolvoval filozofické ročníky, neskôr sa venoval štúdiu teológie, matematiky a astronómie na univerzite vo Viedni. V r. [[1758]]– [[1760]] bol asistentom Maximiliána Hella na astronomickom observatóriu vo Viedni, [[1765]]– [[1773]] adjunktom univerzitnej hvezdárne v Trnave, od r. [[1773]] profesorom matematiky na kráľovskej akadémii v Budíne, po presťahovaní univerzity z Trnavy v r. [[1777]] zároveň adjunktom hvezdárne. V týchto funkciách prispieval do astronomických ročeniek daných observatórií a zúčastnil sa na ich redigovaní. V r. [[1768]]– [[1770]] sa po boku M. Hella zúčastnil vedeckej expedície na ostrov Vardö v severnom Nórsku, ktorej prvoradým cieľom bolo pozorovanie prechodu Venuše pred slnečným diskom. Podrobnosti o tejto expedícii sa dozvedáme práve zo Šajnovičovho, neskôr aj publikovaného denníka, ktorý má mimoriadnu dokumentačnú hodnotu. Počas expedície sa zúčastnil nielen astronomických, meteorologických a prírodovedných pozorovaní, ale venoval sa aj skúmaniu jazyka Laponcov v súvislosti s diskutovanou otázkou príslušnosti maďarčiny ku skupine ugrofínskych jazykov. V svojom diele Demonstratio… vydanom ešte počas expedície v Kodani ( [[1770]]) ako prvý podal exaktný dôkaz príbuznosti týchto jazykov, čím sa stal zároveň priekopníkom porovnávacej jazykovedy. Bol autorom aj jednej menej významnej astronomickej príručky. Zomrel 4. mája [[1785]] v Budapešti.▼