Opitá loď: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix.
preklepy
Riadok 1:
'''Opitá loď''' alebo ''Opitý koráb'' (fr. ''Le bateau ivre'') je najvýznamnejšia báseň [[Arthur Rimbaud|Arthura Rimbauda]].
 
Text Opitej lode sa podobne ako u iných Rimbaudových básní zachoval len z [[Paul Verlaine|Verlainovho]] opisu v ''[[Prekliati básnici|Prekliatych básnikoch]]''.
 
Ústredným symbolom básnickej skladby je koráb, ktorý sa zmieta po riekach a moriach, tento obraz je rozvíjaný v jednom kuse. Koráb je obrazom samotného básnikovho subjektu. Bezstarostne odpútaná loď vpláva do vzdutých vĺn vnútorného dobrodružstva, jej plavba sa stáva triumfom sna, rozbúreným snímaním pohybu, farieb, rozpútaných živlov, až nakoniec sa búrka utíši, halucinácia prestáva, „vodou opitý vrak“ malátnie a lyrický hrdina túži po návrate. Dochádza k vytriezveniu a precitnutiu. Výbuch oslobodenej imaginácie vedie teda nakoniec k únave, deuilúzii a k rezignovanému úľavnému spočinutiu v každodennnejkaždodennej ''mláke''.
 
Toto hľadanie neznámeho sveta, ktoré je zároveň únikom z praktickej reality (hoci ho možno tiež formulovať ako hľadanie slobody, ideálu či zmyslu poézie) vyúsťuje do zistenia nemožnosti „zmeniť život“. Ideál sa stáva ilúziou. Táto báseň je akoby predzvesťou budúceho Rimbaudovho dobrodružného osudu - jeho blúdenie svetom a definitívny návrat k „starým múrom Európy“.