|
[[Súbor:Kutná Hora 1919.jpg|thumb|Fiály na [[Chrám svätej Barbory|Chráme sv. Barbory]] v Kutnej Hore]]
'''Fiála''' je architektonický prvok uplatňujúci sa v [[Gotická architektúra|gotickej architektúre]]. Jedná saIde o štíhly [[ihlan]] posadzanýposádzaný [[Krab (architektúra)|krabmi]] a ukončený [[Krížová kytica|krížovou kyticou]], umiestnený spravidla na vrcholoch [[pilier]]ov [[Oporný systém (architektúra)|oporného systému]] [[gotická katedrála|gotickej katedrály]]. Môže však byť použitý aj k dekorácii iných prvkov, napríklad [[Štít|štítov budov]], architektonického orámovania okien, [[Portál (architektúra)|portálov]], [[Nika (architektúra)|ník]] pre osadzovanie sôch, [[baldachýn]]ov ap.
Fiála svojou [[zvislosť|vertikalitou]] vyjadruje [[stredovek]]ú túžbu po priblížení sa k [[Nebo (náboženstvo)|nebu]] a k [[Boh]]u.<ref>E. Ullmann, ''Svět gotické katedrály''. Praha 1987, str. 10, 20 aj.</ref> Z výtvarného hľadiska výrazne podtrhuje vertikalizmus gotických stavieb. Má však tiež konstrukčnýkonštrukčný význam, lebo fiály svojou váhou aktívne spolupôsobia ako súčasť gotického oporného systému pri rozklade tlaku [[klenba|klenby]].
Vedľa architekturyarchitektúry sa fiály (rovnako ako ostatné gotické architektonické články) hojne uplatňovali aj pri dekoráciachdekoráciách truhlárskych ([[oltár|oltárne nástavce]], [[stalla|stally]] atpap.) či klenotníckych ([[monštrancia|monštrancie]], [[relikviár]]e ap.) výrobkov.
V období neskorej gotiky tvorili fiály často, napríklad v nástavcoch oltárnych skríň, bohaté fiálové zrastlice – '''fiálové veže'''. Tak je tomu napríklad na hlavnom oltári [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]] v [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|chráme svätého Jakuba]] v [[Levoča|Levoči]], kde fiálový nástavec dosahuje výšku takmer desať metrov.
[[Image:Failanastareradnici.JPG|thumb|upright|Detail portálu [[Stará radnica (Brno)|Starej radnice]] v Brne s krútenými fiálami, Anton Pilgram, 1510-1511]]
V období neksorejneskorej gotiky, na začiatku [[16. storočie|16. storočia]], dochádzadošlo tiež v rámci rafinovanej formálnej hry s gotickými prvkami k ich deformácii, ohýbaniu, krúteniu, „zosýchaniu“, takže sa objavujú '''deformované fiály'''. Táto deformácia gotických prvkov vyjadruje [[relativita|relativizovanie]] stredovekých hodnôt a myšlienkový posun smerom k [[Renesancia|renesancii]], alebo skôr [[manierizmus|manierizmu]]. Deformované fiály sú často súčasťou spomínaných oltárnícholtárnych nástavcov. NejvýraznejšímNajvýraznejším príkladom tohoto deformovania fiál je však kamenný ozdobný nástavec portálu [[Stará radnica (Brno)|Starej radnice]] v Brne, ktorý vytvoril v rokoch [[1510]] - [[1511]] majster [[Anton Pilgram]]. Krajná z pätice fiál (zľava) je tu „prekrútená“ o 45 %, druhá a štvrtá fiála sú, hoci zdanlivo zhodné, tvorené mierne odlišným spôsobom, tretia (stredná) fiála je výrazne prehnutá a naklonená na ľavú stranu. Výrazne „prekrútený“ je tiež baldachýn z ktorého rastie štvrtá fiála. Prvá a piata fiála potom vyrastá z vyššie zmienenej fiálovej zrastlice. Celý neskorogotický portál je tak výbornou ukážkou slohového rozkladu ku ktorému prišlo v období neskorej gotiky.
== Referencie ==
|
