Pyroklastický sediment: Rozdiel medzi revíziami

'''Pyroklastický sediment''' (iné názvy:'''pyroklastická hornina''', '''pyroklastikum''') je [[usadená hornina]] sopečného pôvodu, produkty [[Sopečná činnosť|sopečných explózií]], ktoré neboli ďalej premiestnené (na rozdiel od epiklastických sedimentov). Zrná pyroklastických sedimentov ('''pyroklasty''') tvoria kusy kryštálov, vulkanického skla a hornín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref>. Odporúčanie [[IUGS]] definuje pyroklastické uloženiny ako nahromadenie pyroklastov, ktoré môže byť rovnako spevnené aj nespevnené, 75% ich objemu pri tom musia tvoriť napadenénapadané pyroklasty.<ref>Le Maitre (Editor), 2002, ''Igneous rocks A Classification and Glossary of Terms Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks.'' Cambridge University Press, Cambridge, s. 9</ref>. Termín pyroklastická hornina sa používa pre [[litifikácia|spevnenú]] [[tefra|tefru]].<ref>Friedman, G. M., 2003, Classification of sediments and sedimentary rocks. in Middleton, G.V. (Editor), Encyclopedia of Sediments and Sedimentary Rocks. Kluwer Academic Press, Dordrecht, s. 134</ref>.

Termín '''pyroklastický materiál''' zaviedol americký geológ [[Louis Valentine Pirsson|L. Pirsson]] roku 1915.<ref>Pirsson, L., 1915, ''The Microscopical Characters of Volcanic Tuffs — a Study for Students.'' American Journal of Science, 4, 40, s. 191 - 211</ref>.

Pyroklastický materiál môžu tvoriť jednotlivé [[kryštál]]y, kúsky [[Extruzívna hornina|sopečných hornín]] ale aj podložia (litické fragmenty), [[pemza]] - „spenená“, vysoko porézna hornina. Veľkosť častíc pyroklastických hornín sa môže pohybovať od nejmenšíchnajmenších častíc s priemerom niekoľko mikrónov až po bloky veľkosti rádovo niekoľko metrov.

Pyroklastické uloženiny sú typické pre [[Plínijská erupcia|plínijské erupcie]] ([[Vezuv]]), alebo freatomagmatické erupcie. Pyroklastiká vznikajú spadom vulkanického popola, lapily, bômb a blokov, ktoré boli uvoľnené zo sopky pri erupcii. Pri usadzovaní sa mohli zmiešať s rozdrvenými fragmentmi okolitých hornín, tie však nemôžu tvoriť viac než 25% materiálu. Takéto javy sú zvlášť typické pre explozívne erupcie na súši, menej vo vode. Explozívny vulkanizmus je najčastejší pri viskóznych ([[felzický|kyslýckyslých]]h a [[Intermediárna hornina|intermediárnych]]) lávach, pretože riedke ([[Bázické horniny|bázické]]) lávy majú skôr tendenciu tiecť vo forme [[lávový prúd|lávových prúdov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu