Archimedov zákon: Rozdiel medzi revíziami

'''Archimedov zákon''' je fyzikálny zákon z [[hydrostatika|hydrostatiky]], ktorý sformuloval [[staroveké Grécko|grécky]] učenec [[Archimedes zo Syrakúz|Archimedes]] zo [[Syrakúzy|Syrakúz]]. Príbeh objavu tohoto zákona Archimedom je spísaný v knihe [[De architectura]] od [[Vitruvius|Vitruvia]].

''[[teleso (fyzika)|Teleso]] ponorené do [[kvapalina|kvapaliny]] je nadľahčované [[vztlaková sila|vztlakovou silou]], ktorej veľkosť sa rovná [[tiaž]]i kvapaliny s rovnakým objemom, ako je [[množstvo|objem]] ponorenej časti telesa.''

Majme [[teleso]] v tvare [[kváder|kvádra]] v [[kvapalina|kvapaline]], s rozmermi <math>a, b, h</math> a [[hustotaHustota (objemová hmotnosť)|hustote]] <math>\rho_t</math> tak, že horná strana je v [[hĺbka|hĺbke]] <math>h^\prime</math> pod voľným povrchom kvapaliny. Hustotu kvapaliny označme <math>\rho_k</math>. Predpokladajme, že na teleso ponorené do kvapaliny pôsobí iba [[tiaž|tiažová sila]] <math>F_G</math> a [[vztlak|hydrostatická vztlaková sila]] <math>F_\mbox{vz}</math>. Veľkosť tiažovej sily sa potom dá vyjadriť v tvare <math>F_G = m.g = V.\rho_t.g</math>. Veľkosť hydrostatickej vztlakovej sily vyjadríme v tvare <math>F_\mbox{vz}=V.\rho_k.g</math>. [[Sila#Skladanie síl pôsobiacich v jednom bode|Výslednica oboch týchto síl]] závisí na hustote [[tuhé teleso|tuhého telesa]] <math>\rho_t</math> a hustote kvapaliny <math>\rho_k</math>, v ktorej je teleso ponorené, pretože

Objem ponorenej časti telesa je tým väčší, čím je menšia hustota kvapaliny. Tento princíp sa využíva pri meraní hustoty kvapalín pomocou [[hustomer]]a. Na princípe [[vztlak|aerostatického vztlaku]] fungujú napr. [[Balón (aerostat)|balóny]] a [[vzducholoď|vzducholode]].

: <math>\rho</math> — je [[hustota]] kvapaliny v (kg.m^-3)

: <math>V</math> — [[objem]] ponorenej časti telesa v (m³)

* Archimedov zákon platí aj pre [[plyn]]y. Na princípe aerostatického vztlaku fungujú napríklad [[balón]]ybalóny a [[vzducholoď|vzducholode]].