Verzia z 00:16, 7. marec 2012 upraviť Jetam2 (diskusia \| príspevky) Správcovia 97 072 editací kategórie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:38, 24. júl 2012 upraviť vrátiť Interdvm (diskusia \| príspevky) 18 editací Nemecký názov, formátovanie Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Provincia 16 spišských miest''' ([[Nemčina\|nem.]] ''Provinz der 16 Zipser Städte'') bol samosprávny celok spišských miest v rokoch [[1778]] až [[1876]]. Vznikol po reinkorporácii miest [[Spišské starostovstvo\|spišského zálohu]] v roku 1772. Uhorská kráľovná [[Mária Terézia]] rozhodnutím z 5. 6. 1778 potvrdila týmto mestám staré privilégiá a štatútom im určila vlastnú samosprávu. K trinástim spišským mestám, ktoré tvorili v období zálohu [[Provincia 13 spišských miest\|Provinciu 13 spišských miest]] pripojila [[Stará Ľubovňa\|Starú Ľubovňu]], [[Podolínec]] a [[Hniezdne]], čím vznikla Provincia 16 spišských miest so sídlom v [[Spišská Nová Ves\|Spišskej Novej Vsi]]. V politických záležitostiach bola Provincia priamo podriadená [[Uhorská miestodržiteľská rada\|Uhorskej miestodržiteľskej rade]], v hospodárskych a finančných otázkach [[Uhorská kráľovská komora\|Uhorskej kráľovskej komore]]. Na čele Provincie stál volený gróf (v správe mu pomáhali traja prísediaci, notár a právny zástupca), mala provinčný súd s právom meča, vlastný erb a pečať. Jednotlivé mestá si volili richtára, prísažných, notára a mestskú radu.▼ K trinástim spišským mestám, ktoré tvorili v období zálohu [[Provincia 13 spišských miest\|Provinciu 13 spišských miest]] pripojila [[Stará Ľubovňa\|Starú Ľubovňu]], [[Podolínec]] a [[Hniezdne]], čím vznikla Provincia 16 spišských miest so sídlom v [[Spišská Nová Ves\|Spišskej Novej Vsi]]. Jozefínskymi reformami bola Provincia 16 spišských miest v apríli 1785 začlenená do Košického dištriktu a 1. 11. [[1785]] do [[Spišská župa\|Spišskej župy]]. V októbri 1791 sa v súvislosti so zrušením reforiem [[Jozef II. Habsburský\|Jozefa II.]] osamostatnila.▼ ▲V politických záležitostiach bola Provincia priamo podriadená [[Uhorská miestodržiteľská rada\|Uhorskej miestodržiteľskej rade]], v hospodárskych a finančných otázkach [[Uhorská kráľovská komora\|Uhorskej kráľovskej komore]]. ~~Na čele Provincie stál volený gróf (v správe mu pomáhali traja prísediaci, notár a právny zástupca), mala provinčný súd s právom meča, vlastný erb a pečať.~~ ~~Jednotlivé mestá si volili richtára, prísažných, notára a mestskú radu.~~ ▲Jozefínskymi reformami bola Provincia 16 spišských miest v apríli 1785 začlenená do Košického dištriktu a 1.11.1785 do [[Spišská župa\|Spišskej župy]]. V októbri 1791 sa v súvislosti so zrušením reforiem [[Jozef II. Habsburský\|Jozefa II.]] osamostatnila. V roku 1849 bol provinčný gróf menovaný na vládneho komisára, čím sa Provincia zmenila de iure na Vládny komisariát 16 spišských miest. [[Bachovský absolutizmus]] zrušil Provinciu (Vládny komisariát) a zlúčil ju so [[Spišská župa\|Spišskou župou]]. == Zdroj == *''Encyklopédia Slovenska'', Veda, Bratislava, 1980▼ ▲''Encyklopédia Slovenska'', Veda, Bratislava, 1980

Provincia 16 spišských miest: Rozdiel medzi revíziami