|
== Geografia ==
Wales sa nachádza na [[polostrov]]e v stredozápade Spojeného kráľovstva. Má rozlohu približne 20 779 [[km²]]{{km2|20779|w}}. Od severu k juhu meria asi 274 {{km|274|m}} a od západu k východu asi 97 {{km|97|m}}. Wales hraničí na východe s [[Anglicko]]m, a s morom na ostatných troch stranách: s [[Bristolský prieliv|Bristolským prielivom]] na juhu, sa [[Prieliv svätého Juraja|Prielivom svätého Juraja]] na západe, a [[Írske more|Írskym morom]] na severe. Waleské pobrežie má dĺžku 965 {{km|965|m}}. Pri pobreží Walesu sa nachádza niekoľko ostrovov, z ktorých je najväčší [[Anglesey]] na severozápade.
Najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu sa nachádza v južnom Walese v mestách [[Cardiff]], [[Swansea]] a [[Newport (Wales)|Newport]] a ich okolí.
Wales je prevažne hornatý, najmä na severe a v stredu. Hory boli modelovanie počas poslednej [[Doba ľadová|doby ľadovej]]. Najvyššie hory vo Walese sa nachádzajú vo [[Snowdonia|Snowdonii]]. Najvyššou horou Walesu je hora [[Snowdon]] ({{m|1085 |m}}).
V strednom Walese sa rozkladá [[Kambrické pohorie]], na ktoré na juhu nadväzuje pohorie [[Brecon Beacons]].
== Dejiny ==
[[Súbor:BrynCelliDdu3.jpg|thumb|right|Bryn Celli Ddu je hrobka z neskorého neolitu]]
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov<ref name="C4 Science 1">{{cite web|title=Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old|url=http://www.channel4.com/news/articles/science_technology/red+lady+skeleton+29000+years+old/979762|publisher=Channel 4 - News|date=30. október 2007|work=Channel 4 website}}</ref> , hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej [[doba ľadová|dobe ľadovej]]. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia [[neolit]]u (predovšetkým hrobky), ale aj z [[bronzová doba|bronzovej]] a [[železná doba|železnej doby]]. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od [[Rímska ríša|Rimanov]], ktorí začali dobývať Wales v roku [[48]]. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho [[klan]]ových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v [[Dolaucothi]]. Tiež založili [[legionár]]sku pevnosť [[Caerleon]] (latinsky: ''Isca Silurum''), z ktorej sa dochoval najzachovalejší [[amfiteáter]] v celej Británii. Počas [[4. storočie|4. storočia]] priniesli Rimania do Walesu [[kresťanstvo]]. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi [[Germáni|germánskymi kmeňmi]]. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V [[7. storočie|7. storočí]] budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj [[Vikingovia|Vikingskí]] nájazdníci. Walešania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej [[Mercia|Mercii]] a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.
Celý [[stredovek]] je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi [[Eduard I.|Eduardovi I.]] na konci [[13. storočie|13. storočia]]. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul [[Princ waleský]] (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia [[Owain Glyndŵr]], ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku [[1536]] bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo [[Westminster]]i.
== Zdroj ==
{{preklad|cs|Wales|3829555}}
{{Výhonok Spojeného kráľovstva}}
{{Link FA|eu}}
{{Link GA|en}}
[[af:Wallis]]
[[als:Wales]]
| 