Chorvátčina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
RedBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Pridal: nds:Kroaatsche Spraak
štylistické úpravy, chcelo by to doplniť a odzdrojovať
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
{{Na revíziu}}
{{Bez zdroja}}
 
 
{| class="wikitable" style="width: 300px; margin: 0 0 0.5em 1.4em; float: right; clear: right; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse;" border=1
! colspan="2" style="font-size:120%; color: {{{fontcolor}}}; background-color: lawngreen;"|Horvátčina (''hrvatski jezik'')
Řádek 58 ⟶ 56:
 
== Nárečia ==
V Chorvátčina vystupujú tri veľké nárečia: štokavské, kajkavské a čakavské nárečie. Hercegovinské štokavské nárečie je základom pre všetky tri spisovné formy: chorvátsku, bosniansku i srbskú.
 
Hlavné chorvátske nárečia sa tradične delia do troch skupín podľa týchto znakov:
* podľa opytovacieho zámena „čo“, ktoré znie buď šta (što), kaj alebo ča. Podľa toho rozoznávamesa rozlišuje nárečie štokavské, kajkavské a čakavské. Hercegovinské štokavské nárečie je základom pre všetky tri spisovné formy: chorvátsku, bosniansku i srbskú.
* podľa hlásky, ktorá vystriedala v historickom vývoji staré slovanské jať: e, je alebo ije, prípadne i. Tento znak je vodidlom pre označenie nárečí ekavského, jekavského prípadne ijekavského a ikavského.
 
''Štokavské nárečie'' je dominantné v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] a [[Srbsko|Srbsku]].
'''Štokavským''' nárečím sa hovorí v istočna Chorvátska a Chorváti v Bosne. V Chorvátske čiže „jekavskom“ variante mu zodpovedá „ije“. Hovorí sa ním v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine. Okrem toho jestvuje variant Chorvátsku „ikavský“, v ktorom jať reprezentuje „i“.
Prvé dva príklady sa týkajú dlhého jať, tretí a štvrtý krátkeho.
 
'''Kajkavské nárečie''' nárečie je rozšírené v severnom Chorvátsku. Slovu „čo“ zodpovedá „kaj“. Je charakteristickýcharakteristické veľkou podobnosťou so západnými nárečiami [[slovinčina|slovinčiny]], avšak nemá dvojné číslo. Zvuku „jať“ zodpovedá „e“.
 
'''Čajkavským'Čajkavské nárečie'' nárečím saje hovorírozšírené v západnom Chorvátsku, hlavne na [[Istria|Istrii]], v Kvarnere a [[Dalmácia|Dalmácii]]. Slovu „čo“ zodpovedá „ča“. Toto nárečie obsahuje početné výpožičky z [[Taliančina|taliančiny]]. TakRovnako ako aj v prípade štokavského nárečia, na základe hlásky jať rozdeľujemesa rozlišuje ikavský, ekavský a jekavský variant. Nevšedným rysom čakavského dialektu je jeho archaický [[prízvuk]] – spomedzi všetkým slovanských jazykov sa [[prízvuk|voľný, pohyblivý a melodický prízvuk]] v čakavskej chorvátčine sa najviac približuje prízvuku [[Praslovančina|praslovančiny]].
Napríklad:
Na príklad:
 
{|
Řádek 93 ⟶ 88:
 
== Abecedy a výslovnosť ==
Jazyk chorvátskehoChorvátčina sa zapisujú buďzapisuje [[latinka|latinkou]] alebo. Zápis v abecedáabecede je fonetický. ChorvátskuJe latinskúzaložená obmenuna vytvorilpráci "Kratka osnova horvatsko slavenskoga pravopisanja" [[Ljudevit Gaj|Ljudevita Gaja]] v roku 1830.
<gallery widths="100px" heights="100px" perrow="3">
Image:Latin alphabet Aa.svg|('''a''')
Řádek 125 ⟶ 120:
Image:Latin alphabet Zz.svg|('''ze''')
Image:Latin alphabet Žž.png|('''že''')
<!-- Image:Latin alphabet i+e.svg|(''i(j)e'') -->
<!-- Image:Latin alphabet r+r.svg|(''ŕ'') -->
</gallery>