Deep Space 1: Rozdiel medzi revíziami

'''Deep Space 1''' je kozmická sonda, vypustená [[24. október|24. októbra]] [[1998]] (14:08 SELČ). Jednalo saŠlo o prvú sondu, ktorá bola zaradená do programu [[New Millenium]]. Jeho hlavnýmHlavným cieľom programu bol výskum nových technológií a procesov - predovšetkým [[iontový motor|iontového motora]] a autonómnych riadiacich systémov. SkúmalaSonda skúmala [[planétka|planétku]] [[9969 Braille]] a [[kométa|kométu]] [[19P/Borrelly]].

Sonda odštartovala z [[Cape Canaveral|Mysu Canaveral]], k čomu jej dopomohlapomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Delta II|Delta 7326]]. TáBol patrilato síce klacnejší lacnejšej variantevariant tohto typu, ale aj tak jej transportná nosnosť postačovala eštena k tomuto, aby so sebou vzala satelit SEDSAT-1 (''[[angličtina|en]] Students for the Exploration and Development of Space''). Ten, bolktorý postavenýpostavili študentmištudenti z [[University of Alabama|Alabamskej univerzity]] v [[Huntsville]]. Úlohou tohto študentského výtvoru bolo robeniezhotovovanie snímkov zemského povrchu z obežnej dráhy vo výške 800 km.

Akonáhle sa sonda Deep Space 1 dostala na medziplanetárnu dráhu, prebeholuskutočnil sa pokus o zážehzážih revolučného iontového motorumotora. Ten však 10. novembra 1998 zlyhal – motor horel iba 4,5 minúty a potom samovoľne zhasol. V rovnaký deň prebehlosa uskutočnilo ešte niekoľko neúspešných pokusov o znovuobnovenie jeho funkcie. NasledujúcehoNasledujúci dňadeň nastal ďalší problém. Sonda prešla do bezpečnostného módu, čo zavinila porucha na autonómnom navigačnom systéme. 19. novembra sa podarilo technikom zo Zeme problém vyriešiť a sonda sa vrátila späť do normálneho módu.<ref name="Vitek">{{Citácia elektronického dokumentu

24. novembra 1998 boluviedli iontový motor znovu sprevádzkovanýdo prevádzky s počiatočným výkonom 500 W a, postupne prešiel na vyšší ťah (až 1300 W).

Dňa [[29. júl|29. júla]] [[1999]] došlosa kprimárna naplneniumisia primárnej misienaplnila. TouSonda bolosa priblížiť sapriblížila k planétke [[[[9969 Braille]]]] a zo vzdialenosti iba 15 km ju vyfotografovaťvyfotografovala. Sonda Deep Space 1 urobila niekoľko snímkov povrchu planétky, spravila základné merania fyzikálnych vlastností – meranie hodnôt [[Slnečný vietor|slnečného vetra]], tvar a rozmery planétky, mineralogické zloženie, jasnosť. Týmto bola úspešne skončená primárna misia, počas ktorej boli otestované všetky použité nové technológie.

Aj keďKeďže bol iontový motor aj naďalej funkčný, bolprogram programsa rozšírenýrozšíril ešte o dodatočnú misiu. Sonda bola navedená na dráhu kométy [[19P/Borrelly]]. Úlohou bolo priblížiť sa k nej a vyfotografovať ju. Technici sa obávali poškodenia sondy pri stretoch s rýchlo letiacimi časticami kometárneho prachu. Sonda sa úspešne dostala ku kométe na vzdialenosť 2200 km a pri vzájomnej rýchlosti 16,5 km/s spravila 52 snímkov 10 km dlhého jadra kométy.<ref name="Vitek" />

** [[iontový motor]], ktorý ako svoje palivo využíva [[xenón]]. Tento typ motora sa uspokojípotrebuje len s niekoľkýminiekoľko gramamigramov xenónu na deň. Vďaka tejto vlastnosti nie je sonda zbytočne preťažená chemickým palivom. Počas 670 dní, keď bol iontový motor v chode, spotreboval menej než 70 kg paliva a dokázal zmeniť rýchlosť sondy celkom o 4,2 km/s.<ref name="">{{Citácia elektronického dokumentu

** sonda bola osadená dvomi výkonnými [[Solárny panel|solárnymi panelmi]] na báze technológie [[SCARLET]]., Táktorá využíva kremíkové [[Fresnelova šošovka|Fresnelove šošovky]] na sústredenie slnečného žiarenia na články vyrobené z GaInP2/GaAs/Ge. Výkon panelov bol až 2,6 kW energie vo vzdialenosti 1 AU od Slnka. Vyrobená energiaVyrobenú bolaenergiu spotrebovanáspotreboval hlavne iontovýmiontový motorommotor.