Verzia z 01:15, 14. august 2012 upraviť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 157 editací d IB SK obec: akt. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:58, 1. október 2012 upraviť vrátiť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 884 editací uprava Ďalšia úprava →
Riadok 12: \| Región = Trenčiansky \| Časti = \| Rieka = [[Radiša (rieka)\|Radiša]] \| Rieka 1 = [[Striebornica (prítok Radiše)\|Striebornica]] \| Zemepisná šírka = 48.750000 \| Zemepisná dĺžka = 18.333333 Riadok 37: '''Uhrovec''' je [[obec]] na [[Slovensko\|Slovensku]] v okrese [[okres Bánovce nad Bebravou\|Bánovce nad Bebravou]]. == Poloha == ~~Nachádza sa v údolí Radiše na rozhraní Nitrianskej pahorkatiny a Strážovských vrchov pod Jankovym vŕškom. Najstaršia zmienka z roku 1258.~~ Nachádza sa v údolí [[Radiša (rieka)\|Radiše]] na rozhraní [[Nitrianska pahorkatina\|Nitrianskej pahorkatiny]] a [[Strážovské vrchy\|Strážovských vrchov]] pod [[Jankov vŕšok\|Jankovým vŕškom]]. Z [[Bánovce nad Bebravou\|okresného mesta]] je vzdialený asi 4 km severovýchodným smerom. == Dejiny == Po stáročia remeselné mestečko s trhovými právami patriace panstvu Zayovcov, ktoré malo sídlo spočiatku na hrade Uhrovec, neskôr v kaštieli priamo v obci. Od prvej polovice 19. storočia tu boli menšie priemyselné závody, k najdôležitejším patrila skláreň, ktorá existovala v rokoch 1874 až 1914. Počas tohto obdobia najväčší rozkvet obce, počet obyvateľov sa blížil k 2.000, čo je najviac v histórii. Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa skláreň presťahovala do Lednických Rovní a v Uhrovci zostal iba drevospracujúci priemysel. Počas druhej svetovej vojny a SNP účasť občanov v ilegálnej činnosti a partizánskom hnutí, za čo ju Nemci 5.11.1944 čiastočne vypálili. Za socializmu rozsiahla výstavba rodinných a bytových domov a prestavba centra. Už v roku [[1951]] bola vyasfaltovaná hlavná cesta, verejné osvetlenie pribudlo o dva roky neskôr. V roku [[1959]] sa postavila prvá štvorbytovka, o rok neskôr škola, v roku [[1961]] dvanásťbytová jednotka, po zbúraní severnej zástavby námestia v roku [[1963]] sa vybudoval obchodný dom a reštaurácia Jednoty ĽSD. V roku [[1964]] bola ukončená výstavba Domu služieb, o rok 18 bytová jednotka a o ďalšie dva roky 20 bytová. V roku [[1965]] bola otvorená expozícia v rekonštruovanom rodnom dome Ľudovíta Štúra. V roku [[1967]] sa začala výstavba novej 20 bytovej jednotky a ihriska. Stavba vodovodu bola ukončená v roku [[1969]], ale rozsiahla výstavba pokračovala aj v sedemdesiatych rokoch. V roku [[1973]] bolo odovzdaných do užívania 32 bytov v panelovej bytovke, prebiehala výstavba požiarnej zbrojnice, zdravotného strediska, kolkárne. Paličkáreň dostala v roku [[1974]] novú budovu a drevospracujúci závod Mier zase novú halu ([[1975]]). V roku [[1977]] bol zavedený plyn. Prestavba obce bola taká rozsiahla, že v 80. rokoch boli tri štvrtiny domov obce postavené po roku 1945. Pred pádom socializmu bol po značnom odďaľovaní otvorený kultúrny dom [[1986]]. Napriek značným investíciam v obci sa počas tohto obdobia nepodarilo kompletne rekonštruovať kaštieľ, hoci projekt bol vypracovaný ešte v roku [[1967]]. Po roku 1989 sa najskôr prejavila určitá stagnácia, ale v poslednom čase obec zažíva nebývalý stavebný ruch. Prvá zmienka o obci spadá do polovice [[13. storočie\|13. storočia]], kedy sa zároveň datuje výstavba [[Uhrovecký hrad\|Uhroveckého hradu]]. Remeselné mestečko s trhovými právami patrilo Zayovcom, ktorí sídlili na hrade, neskôr v kaštieli priamo v obci. Od prvej polovice 19. storočia tu boli menšie priemyselné závody, k najdôležitejším patrila skláreň, ktorá existovala v rokoch [[1874]] až [[1914]]. V tomto období zažila obec najväčší rozkvet a počet jej obyvateľov dosiahol takmer 2 000. Tesne pred vypuknutím [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]] sa skláreň presťahovala do [[Lednické Rovne\|Lednických Rovní]] a v Uhrovci zostal iba drevospracujúci priemysel. Z pamiatok sa v obci nachádza [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania\| evanjelický]] [[kostol]] z roku [[1940]], rímskokatolícky kostol, postavený v klasicistickom štýle, z roku [[1817]] a renesančný kaštieľ z roku [[1613]].▼ Počas [[Druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]] a [[SNP]] bola za účasť občanov v ilegálnej činnosti a partizánskom hnutí obec [[5. november\|5. novembra]] [[1944]] čiastočne vypálená. Po vojne nasledovala rozsiahla domová a bytová výstavba, výrazne bolo upravené centrum obce, kde pribudlo obchodné stredisko. V roku [[1965]] bola otvorená expozícia v rekonštruovanom [[Rodný dom Ľudovíta Štúra\|rodnom dome Ľudovíta Štúra]] a v roku [[1986]] bol otvorený kultúrny dom. * [[1951]] - vyasfaltovaná hlavná cesta * [[1953]] - vybudované verejné osvetlenie * [[1960]] - otvorená škola * [[1963]] - otvorený obchodný dom a reštaurácia Jednoty * [[1964]] - otvorený Dom služieb * [[1960]] - výstavba ihriska * [[1969]] - dokončenie vodovodu * [[1973]] - výstavba 32 bytov v panelovej bytovke, požiarnej zbrojnice, zdravotného strediska a kolkárne * [[1974]] - [[1975]] - rozšírenie drevospracujúceho závodu Mier * [[1977]] - plynofikácia obce * [[1986]] - otvorený kultúrny dom == Pamiatky == ▲Z pamiatok sa v obci nachádza [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania\| evanjelický]] [[kostol]] z roku [[1940]], rímskokatolícky kostol, postavený v klasicistickom štýle, z roku [[1817]] a renesančný kaštieľ z roku [[1613]]. Od roku [[1968]] sú časťou obce i dovtedy samostatné [[Látkovce]]. Řádek 48 ⟶ 67: * [[Ľudovít Štúr]] * [[Alexander Dubček]] ~~Obaja sa narodili v rovnakom dome - budove miestnej [[škola\|školy]].~~ * [[Ladislav Szántó]] - slovenský filozof * [[Igor Kišš]]

Uhrovec (obec): Rozdiel medzi revíziami