'''Znievsky hrad''' je zrúcanina na vápencovom vrchu [[Zniev (vrch)|Zniev]] vo výške {{mnm|985|w}}, teda takmer {{m|500|m}} nad mestečkom [[Kláštor pod Znievom]]. Hradný vrch tvorí severné zakončenie samostatného pohoria [[Žiar (pohorie)|Žiar]], nadväzujúceho na Lúčanskú časť [[Malá Fatra|Malej Fatry]].
Nolčovo leží stredne od stredozemného mora.
== Dejiny==
V listine z roku [[1243]], ktorú vydal [[Uhorsko|uhorský]] kráľ [[Belo IV.]], sa hrad uvádza ako ''castrum Turus''. Vznikol však pravdepodobne predtým pri staršej osade, ktorá v roku [[1113]] patrila [[Zobor (Nitra)|zoborským]] [[Rád benediktínov|benediktínom]]. O jeho staviteľoch sa dozvedáme z listiny kráľa Bela IV. z roku [[1253]], v ktorej oceňuje zásluhy Ondreja, syna [[Ivanka|Ivankovho]] za to, že tu s veľkou námahou dal postaviť hrad.
Od polovice [[13. storočia]] bol [[komitát]]nym hradom, a preto sa volal Turčianskym. Pred rokom [[1266]] sa osada pod hradom stala poddanským mestečkom. Pôvodný kráľovský hrad sa v roku [[1320]] stal majetkom prepošta. Pravdepodobne v tomto čase ho rozšírili o objekt situovaný východne, na nižšie položenej terase. V [[14. storočie|14. storočí]] [[Turiec (región)|Turiec]] vyčlenili z veľkej [[Zvolen (župa)|Zvolenskej stolice]] a vznikla samostatná Turčianska stolica. Jej sídlom sa stal [[Sklabinský hrad]].
Význam hradu upadal a z tohto obdobia pochádza aj jeho nové pomenovanie, hrad Zniev. V roku [[1530]] tamojší hradný kapitán odovzdal objekt Kostkovi, ktorý bol v službách [[Ján Zápoľský|Zápoľského]]. Keď neskôr kapitán kráľa [[Ferdinand I.|Ferdinanda I.]] hrad dobýjal, ťažko ho poškodil. V nasledujúcich desaťročiach často menil majiteľov, ktorí postupne jednotlivé objekty opravovali. V roku [[1605]] hrad získali [[Bočkajovci]], [[1681]] [[Tököliovci]] a [[1705]] [[Rákociovci]]. Posledná správa z roku [[1713]] nás informuje, že tu bol uschovaný archív. Po tomto roku hrad postupne upadal.
V rokoch [[1962]]{{--}}[[1963]] sa vykonal na hrade archeologický výskum (G. Balaša).
