Edward Burnett Tylor: Rozdiel medzi revíziami

E.B. Tylor sa narodil v roku 1832 v [[Camberwell]], v [[London|Londýne]]. Bol synom Jozefa Tylora a Harriet Skipper. Vzdelával sa na [[Grove House School]], v [[Tottenham|Tottenhame]], nikdy však neukončil vzdelanie a nezískal diplom. Po smrti rodičov pomáhal riadiť rodinný podnik, ale pre chorobu musel túto činnosť ukončiť. Kvôli zdravotnému stavu zmenil klimatické prostredie a odišiel v roku 1855 do Mexika a Strednej Ameriky. Tamojší pobyt rovnako ako aj spoznanie etnológa a archeológa [[Henry Christy|Henriho Christiho]] malo za následok, jeho záujem o antropológiu. V roku 1871 bol Tylor zvolený riadnym členom ''Kráľovskej spoločnosti'' ([[Fellow fo the Royal Society]]). V roku 1884 sa stal kustódom entologických zbierok a asistentom antropologie na [[University of Oxford|univerzite v Oxforde]], kde bol v roku 1896 menovaný prvým riadnym profesorom antropológie. V roku 1912 bol Tylor za celoživotné vedecké zásluhy povýšený do šľachtického stavu. <ref name=b>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 139.</ref>

Snažil sa vo svojich štúdiách dopátrať pôvod náboženstva. Na základe veľkého množstva zhromaždených materiálov dochádza k záveru, že človek sa vo všetkých svojich kultúrach vyvíja probližne rovnako a náboženstvo sa vyvíja spoločne s ním. Tento predpoklad Tylorovi umožňuje uplatniť jednotný model o pôvode náboženstva na prakticky všetky kultúry. Podľa Tylora pôvod náboženstva spočíva v tzv. [[animizmus|animizme]]. Anima (duša), nehmotné bytie, je zo začiatku skôr oživujúcim princípom než individuálnym. Predstava duše sa vyvinula zo skúsenosti s dychom, krvou, tieňom, snom a obrazom človeka vo vodnej hladine. Človek v tejto fáze vývoja nedokázal byť dostatočne kritický a nerozlišoval medzi subjektívnym a objektívnym. V týchto zkúsenostiach videl Tylor počiatky náboženstva, ale tiež filozofie, myslenia a ľudskej kultúry. Tylorov evolucionizmus sa vyznačoval výrazným intelektualizmom. Ťažisko ľudskej evolúcie spočívalo podľa jeho názoru vo vývoji ľudskej mentality a jej rozumových schopností. Kultúra bola z toho hľadiska pre Tylora dôležitejšia ako spoločnosť. <ref name=b>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 139.</ref>