Verzia z 08:40, 15. október 2012 upraviť 87.197.40.113 (diskusia) →‎Princípy a história ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:41, 15. október 2012 upraviť vrátiť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 651 editací d Verzia používateľa 87.197.40.113 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od AvocatoBot Ďalšia úprava →
Riadok 11: [[Súbor:Rotterdam 080.jpg\|thumb\|left\|180px\|[[Naum Gabo]] - ''Skulptúra v Rotterdame'', 1967.]] ~~DAVID DORUSAK~~ Tradične môže výtvarné umenie zviditeľniť pohyb napríklad decentrovaným plastickým zobrazením kráčajúcej postavy. Samozrejme, sám obraz sa nehýbe. Jeho námet, či už figurálny alebo nie, ostáva statický. Je to divák, ktorý dospel k pohybu pohybom svojich očí. Pravidelne opakujúce sa motívy londýnskej umelkyne Bridget Riley "kazia" zrak a vyvolávajú dojem iskrivého pohybu, ale sám obraz sa nehýbe, je statický. Naproti tomu kinetické umenie uvádza Riadok 22: Paríž sa stal od 50-tych rokov centrom kinematického umenia, tu sa konala roku 1954 prvá veľká výstava tohto umenia. Po nej nasledovali ďalšie v rozličných európskych a amerických mestách. Umelecké skupiny vznikajúce v [[Taliansko\|Taliansku]] ([[:it:Moviment Arte Concreta]],1952), v [[Nemecko\|Nemecku]] ([[:de:Zero]],1958), vo [[Francúzsko\|Francúzsku]] ([[:fr:Groupe de Recherche d'Art Visuel]], 1960), vo [[Rusko\|Rusku]] ([[:ru:движение]], rus. Hnutie, 1962) odrážajú edzinárodný charakter kinetického umenia.<ref name="Dejiny Umenia">{{Knižná referencia\|autor=[[Jacek Debicki\|Debicki, Jacek]] - [[Jean-Francois Favre\|Favre, Jean Francois]] - [[Dietrich Grunewald\|Grunewald, Dietrich]] - [[Antonio Filipe Pimentel\|Pimentel, Antonio Filipe]]\|isbn=80-06-01142-7\|názov=''Dejiny umenia''\|mesto=Bratislava\|vydavateľstvo=Mladé Letá\|rok=2001\|strana=284}}</ref> == Vybrané príklady ==

Kinetické umenie: Rozdiel medzi revíziami