Supratekutá látka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:helium-II-creep.svg|náhľad|200px|Hélium II sa "vplazí" po povrchoch aby našlo svoju vlastnú hladinu - po krátkej chvíli sa hladiny v dvoch nádobách vyrovnajú. [[Rollinova vrstva]] tiež pokryje vnútrajšok väčšej nádoby; ak by nebola zatvorená, hélium II by sa vyplazilo von a uniklo.]]
 
'''Supratekutá látka''' alebo tiež '''supratekutina''' (z [[latinčina|lat.]] ''supra'' = nad) je kvapalina s nulovou [[viskozita|viskozitou]]. Supratekutosť bola pozorovaná iba pri dvoch izotopoch [[hélium|hélia]] (tj.<sup>4</sup>He a <sup>3</sup>He) pri teplotách blízkych [[absolútna nula|absolútnej nule]]. V ich zmesiach, a teoreticky sa predpokladá, že aj tzv. spinovo polarizovaný [[vodík]] sa môže stať supratekutým, sú určité indície, že aj [[Neutrónová hviezda|neutrónové hviezdy]] sú tvorené supratekutým kondenzátom.
 
Supratekutosť objavil roku [[1938]] Rus [[Piotr Leonidovič Kapica]], a to na <sup>4</sup>He pri teplotách nižších ako 2,17 K (tzv. lambda bod). Pôvodne túto vlastnosť hélia pomenoval ''tepelná supravodivosť'', kvôli tomu, že v supratekutom héliu je takmer nemožné vytvoriť tepelný [[gradient]]. Teóriu supratekutosti vytvoril [[Lev Davidovič Landau]] v roku [[1941]].
Riadok 14:
<math>\vec j = \varrho_n\cdot\vec v_n + \varrho_s\cdot\vec v_s</math> . Tento vzťah platí dobre pre malé rýchlosti prúdenia, kde možno zanedbať turbulenciu medzi zložkami.
 
== Externé odkazyLiteratúra ==
* {{Citácia knihy|priezvisko=Skrbek|meno =Ladislav a kol|titul=Fyzika nízkých teplot|vydavateľ=Matfyzpress|miesto=Praha|rok=2011|isbn=978-80-7378-168-2|vydanie=1|jazyk=po česky|}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šafrata ... [et al.]|meno =R.S.|titul=Fyzika nízkých teplot|vydavateľ=Matfyzpress|miesto=Praha|rok=1998 |isbn=80-85863-19-7|vydanie=1|jazyk=po česky|url=http://www.mff.cuni.cz/fakulta/mfp/download/books/fyzika_nizkych_teplot.pdf|poznámka =vo formáte PDF, veľkosť 25,5 MB}}