Megara: Rozdiel medzi revíziami

Kraj Megarida bol spočiatku obývaný [[Achájci|Achájcami]], neskôr bol kolonizovaný [[Dóri|Dórmi]] (okolo 1100 pred Kr.), preto bola spočiatku Megara závislá na významnom, neďalekom dórskom meste [[Korint]]. Podľa miestnej tradície Achájci prijali Dórov za spoluobčanov. Spočiatku sa mesto malo nazývať Nísa (Νίσα), no bolo premenované podľa miestneho hrdinu Megarea, bojovníka a syna boha [[Poseidón]]a, ktorý zachránil mesto pred vojskom [[Kréta|krétskeho]] kráľa Minoa. Neskôr sa Megarčania aktívne zúčastnili [[Veľká grécka kolonizácia|Veľkej gréckej kolonizácie]], keď založili mesto na [[Sicília|Sicílii]] Hyblea Megara a tiež mestá [[Istanbul|Byzantion]], Kyzikos a [[Chalkedón]]. Byzantion založil legendárny Megarčan Byzas.

Známy miestny filozof Euklides tu založil Megarskú filozofickú školu. Pôsobil tu aj známy grécky [[Elégia|elegický]] poét [[Theognis]], ako aj tyran [[Theogenes]], ktorý vládol v meste a stal sa terčom Theognidových básní. Počas [[Peloponézska vojna|Peloponézskej vojny]] bola Megara spojencom [[Sparta|Sparty]]. Megarčania boli známy svojim bohatstvom a nádhernými stavbami, preto sa o nich hovorilo: ''Stavajú ako keby mali žiť večne, žijú ako keby mali zomrieť zajtra.''{{Bez citácie}} Postupný úpadok nastáva v 4. stor., teda po barbarských vpádoch do Grécka a zakázaní pohanského náboženstva. Mesto bolo totiž známe svojim kultom bohyne [[Demeter]] (Dimitra). Megara si však stále udržala osídlenie gréckeho obyvateľstva. Kraj Megaris bol až do 19 stor. jediným krajom v Atike, kde stále žili [[Gréci]], inde žili albanofónni [[Arvaniti]].{{Bez citácie}} Megarčania rozprávali špecifickým gréckym dialektom, ktorí sa však dnes postupne zabúda a ovláda ho už iba staršia generácia. Jazykovedci našli v tomto špecifickom dialekte mnohé dórske prvky.