Verzia z 10:17, 3. september 2012 upraviť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:14, 10. november 2012 upraviť vrátiť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací doplnenie, formulácia, typo Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{pozri\|rastlinných žľazách\|žľaza (rastliny)}} '''Žľaza''' ({{lat\|''glandula''}}) je [[orgán]] živočíšneho alebo ľudského tela tvorený [[žľazový epitel\|žľazovým epitelom]]. == Delenie == === Jednobunkové žľazy === ~~Najjednoduchším~~Najjednoduchší ~~prípadom~~typ, sútvorený ~~''jednobunkové~~jedinou ~~žľazy'',~~bunkou. ~~ktoré~~Sú ~~môžu byť~~väčšinou roztrúsené v epiteli, napr. v epiderme ([[máloštetinavce]], [[ryby]], larvy [[obojživelníky\|obojživelníkov]]) alebo v ~~epiteli~~sliznici tráviaceho či ~~dýchacích~~dýchacieho ~~ciest~~systému ([[pohárikovitá bunka\|pohárikovité bunky]]). ▼ ▲Najjednoduchším prípadom sú ''jednobunkové žľazy'', ktoré môžu byť roztrúsené v epiderme ([[máloštetinavce]], [[ryby]], larvy [[obojživelníky\|obojživelníkov]]) alebo v epiteli dýchacích ciest ([[pohárikovitá bunka\|pohárikovité bunky]]). === Mnohobunkové žľazy === Mnohobunkové žľazy sú tvorené súborom žľazových buniek a často i ďalších prídavných, zväčša oporných štruktúr. ~~Súbor žľazových buniek vytvára ''mnohobunkovú žľazu''.~~ Najjednoduchší typ je ~~tvorený~~''plochá ~~plochou vrstvou~~vrstva žľazových buniek'' – napríklad krycí mucinózny epitel steny [[žalúdok\|žalúdka]]. Ak sa súbor žľazových buniek vliači pod povrch epitelu vzniká ''intraepitelová (endoepitelová) žľaza''. Ak vnorenie zasahuje až do hlbších, pod epitelom sa nachádzajúcich tkanív, vzniká ''exoepitelová žľaza''. <br /> Exoepitelové žľazy sa podľa tvaru sekrečných dutín a stupňa členitosti ich vnútorného priestoru delia na: * ''Tubulózne (trubicovité) žľazy'' – sekrečné dutiny majú trubicovitý tvar. Môžu byť jednoduché alebo rozvetvené. Niekedy sa trubica stáča do klbka (potné a pachové žľazy [[cicavce\|cicavcov]]). V takom prípade hovoríme o stočenej (klbkovitej) žľaze. * ''Alveolárne (vreckovité) žľazy'' ~~v širšom zmysle~~ – sekrečné dutiny majú ~~(a)~~ tvar alveoly, teda ~~vrecka~~mechúrika, ~~ktoré~~ktorý nasadá na ~~široký~~ vývod; ~~(=''alveolárna~~niektorí ~~žľaza''~~autori rozlišujú podľa charakteru vývodu alveolárnu žľazu v užšom zmysle~~) alebo~~ (bso širokým vývodom) ~~tvar~~a [[~~acinus~~acinózna žľaza\|~~acinu~~acinóznu žľazu]], ~~teda~~- žľazovým epitelom ~~vrecka~~tvorený mechúrik ([[acinus]]), ~~ktoré~~ktorý nasadá na veľmi tenký vývod ~~(=''[[acinózna žľaza]]'')~~.<ref>Pozri napr. obrázok "Abb. 3-3, str. 103 v [http://books.google.sk/books?id=8T_jHmNsUIYC&pg=PA103&lpg=PA103&dq=enge+lichtung&source=bl&ots=BfLcndtiMW&sig=3npD-rUX2ASf0X4MY_yqNVwzJTM&hl=sk&ei=AJBOTt3KJJLa4QS3oMC8Bw&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=5&ved=0CC8Q6AEwBA#v=onepage&q=lichtung&f=false Lehrbuch für Heilpraktiker] od Isolde Richterovej</ref> Môžu byť jednoduché alebo rozvetvené. Rozvetvené alveolárne žľazy sa skladajú z viacerých alveol alebo acinov, ktoré ústia do jedného spoločného vývodu (napr. mazové žľazy [[stavovce\|stavovcov]]). * ''Tubuloalveolárne žľazy'' ~~v širšom zmysle~~ – na spoločný vývod nadväzuje viac rozvetvených jednotiek. Takýmto spôsobom vznikajú napr. [[mliečna žľaza\|mliečne žľazy]] cicavcov. ~~Delia~~Opäť ich niektorí autori delia sa na: ''Tubuloalveolárne žľazy'' v užšom zmysle: - kombinácia tubulóznych a alveolárnych vžliaz ~~užšom~~so ~~zmysle~~širokým ~~žliaz~~vývodom ''Tubuloacinózne ~~žľažy'':~~žľazy - kombinácia tubulóznych a acinóznych žliaz (s tenkým vývodom) Ďalej možno žľazy rozdeliť podľa charakteru produkovaných výlučkov na: Sekréty zo žliaz môžu byť odvádzané pomocou vývodu, vtedy hovoríme o ''[[exokrinná žľaza\|exokrinných žľazách]]'' (žľaza s vonkajším vylučovaním) – vylučuje ''exkrét''. Ak je sekrét priamo vylučovaný do okolia bunky, vtedy hovoríme o ''[[endokrinná žľaza\|endokrinných žľazách]]'' (žľaza s vnútorným vylučovaním) – vyučuje tzv. ''inkrét'' alebo ''[[hormón]]''. * ''sekrečné'' - produkt má v tele určitú funkciu (sekrét) * ''exkrečné'' - produkt je odpadový a telo sa ho zbavuje (exkrét) Sekréty alebo exkréty zo žliaz môžu byť odvádzané pomocou vývodu na povrch epitelu - takéto žľazy sa označujú ako ''[[exokrinná žľaza\|exokrinné]]'' alebo žľazy s vonkajším vylučovaním. Niektoré žľazy nemajú vývod a ich produkty sú priamo vylučované do medzibunkového priestoru (a odtiaľ distribuované lymfatickým alebo krvným riečiskom) - takéto sa označujú ako ''[[endokrinná žľaza\|endokrinné]]'' alebo žľazy s vnútorným vylučovaním. Ich produkt sa niekedy označuje ako ''inkrét'' (a žľazy ako ''inkrečné'') alebo častejšie ''[[hormón]]''. Podľa toho, akým spôsobom vystupuje sekrét z tela žľazovej bunky, rozlišujeme nasledujúce druhy sekrécie: Řádek 26 ⟶ 30: U bezstavovcov veľmi významnú úlohu plnia žľazy produkujúce [[feromón]]y, ktoré slúžia [[hmyz]]u na vzájomnú komunikáciu. Často sa vyskytujú tzv. repelentné žľazy produkujúce [[fenoly]] a [[chinóny]] ([[Heteroptera]], [[Diplopoda]] a i.). Niektoré ulitníky (rod [[Dolium]]) produkujú až 4 % [[kyselina sírová\|kyselinu sírovú]]. == ~~Externé odkazy~~Zdroje == {{Referencie}} * {{zdroj zoológia}} * {{Citácia knihy ~~<references />~~ \| priezvisko = Malina \| meno = Radovan \| odkaz na autora = \| titul = Všeobecná zoológia \| vydavateľ = Fakulta prírodných vied UNB \| miesto = Banská Bystrica \| rok = 2004 \| isbn = \| kapitola = Epitelové tkanivá \| url = http://web.archive.org/web/20061230152321/http://www.fpv.umb.sk/kat/kb/text/knihy/Vseobzoo/VseobZoo.pdf \| strany = 13-16 \| jazyk = }} * {{Citácia knihy \| priezvisko = Čihák \| meno = Radomír \| odkaz na autora2 = \| titul = Anatomie 1 \| vydavateľ = Grada \| miesto = Praha \| rok = 2011 \| vydanie = 3 \| isbn = 978-80-247-3817-8 \| kapitola = Epithely \| url = \| strany = 9-13 \| jazyk = po česky }} [[Kategória:Fyziológia]]

Žľaza: Rozdiel medzi revíziami