Sarma: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
formulácia, preklepy, typografia
Riadok 1:
'''Sarma''' ([[tibetčina|tib]]. gsar ma) označuje v súhrnesúhrnne všetky školy [[tibetský budhizmus|tibetského budhizmu]], ktoré vznikli počas druhej neskoršej vlny šírenia (tib. bstan pa phyi dar) budhizmu v Tibete a vymedzili sa voči staršej škole [[Ňingma]]. Hoci sa tieto školy sa označujú ako školy nových prekladov (tib. gsar) prekladov, ako uvádzaRaudsepp vo svojej práci Raudseppuvádza:<ref>''Raudsepp, K: RNYING MA AND GSAR MA: ''FIRST APPEARANCES OF THE TERMS DURING THE EARLY PHYI DAR (LATER SPREAD OF THE DOCTRINE)''. Tallinn University (Estonia), strana 5 a 6''. [http://himalaya.socanth.cam.ac.uk/collections/journals/ret/pdf/ret_22_02.pdf]</ref>:
{{Na úpravu}}
 
''"Najčastejšie sa počiatok neskoršieho šírenia učení budhizmu v Tibete vysvetľuje vo vzťahu k iným udalostiam a nie k prekladateľským aktivitám. Ako sa bežne uvádza, bstan pa phyi dar začalo súbežne v západnom a strednom Tibete a dátumy pre jeho počiatok sa vzťahujú k obnoveniu vinaje v strednom Tibete, na ktorom sa podieľal Lume (tib. Klu mes) a jeho spoločníci. Khäpa Deu (tib. mkhas pa lde’u, stred až druhá polovica 13.storočia) kladie túto udalosť do roku 988."''
'''Sarma''' (tib. gsar ma) označuje v súhrne všetky školy [[tibetský budhizmus|tibetského budhizmu]], ktoré vznikli počas druhej neskoršej vlny šírenia (tib. bstan pa phyi dar) budhizmu v Tibete a vymedzili sa voči staršej škole [[Ňingma]]. Hoci sa tieto školy označujú ako školy nových (tib. gsar) prekladov, ako uvádza vo svojej práci Raudsepp<ref>''Raudsepp, K: RNYING MA AND GSAR MA: FIRST APPEARANCES OF THE TERMS DURING THE EARLY PHYI DAR (LATER SPREAD OF THE DOCTRINE). Tallinn University (Estonia), strana 5 a 6''. [http://himalaya.socanth.cam.ac.uk/collections/journals/ret/pdf/ret_22_02.pdf]</ref>:
 
"Najčastejšie sa počiatok neskoršieho šírenia učení budhizmu v Tibete vysvetľuje vo vzťahu k iným udalostiam a nie k prekladateľským aktivitám. Ako sa bežne uvádza, bstan pa phyi dar začalo súbežne v západnom a strednom Tibete a dátumy pre jeho počiatok sa vzťahujú k obnoveniu vinaje v strednom Tibete, na ktorom sa podieľal Lume (tib. Klu mes) a jeho spoločníci. Khäpa Deu (tib. mkhas pa lde’u, stred až druhá polovica 13.storočia) kladie túto udalosť do roku 988."
 
== Charakteristika ==
Spoločnou črtou týchto škôl je, že sa opierajú o prekaldypreklady, ktoré vznikli na etymologickom princípe,; na rozdiel od školy Ňingma, ktorej preklady vznikli na významovom a kontextuálnom princípe. Uznávajú štvoraké delenie [[vadžrajána|tantrických]] textov na rozdiel od šesťdielnej klasifikácie Ňingmy a súhrnne používajú terminológiu odlišnú od Ňingmy. Konkrétne ide o školy a línie: [[Sakja]], [[Kadam]], [[Šangpa]], [[Kagjü]], Džonang, Bulug, Bodong, Židže - Čöjul, Čagzam a [[Gelug]]. V rámci rozšíreného delenia na osem línií praxe, ktoré uvádza Džamgön Kongtrul v jeho diele Pokladnica poznania (kniha 8., časť 4)<ref>''Pokladnica poznania - Kongtrul Jamgon, Lodro Thaye: ''The Treasury of Knowledge,'' Book eight, part four. Snow Lion Publications 2007''.[http://books.google.de/books/about/The_Treasury_of_Knowledge.html?id=1HeYkpovPhEC&redir_esc=y]</ref> vyzerá zaradenie horeuvednýchhoreuvedených nasledovne:<br />
 
1.Ňingma<br* />Ňingma
* Sarma:<br />
---------------
2.** Kadam, <!-- (škola Gelug je reformovanou školou Kadam, tzv. Nová Kadampa (pozor nezamieňat, s New Kadampa, čo je súčasná organizácia odštiepená od školy Gelug).<br /(nezrozumiteľne formulované-->
Sarma:<br />
3.** Lamdrä, (túto líniu udržuje škola Sakja<br />)
2.Kadam, škola Gelug je reformovanou školou Kadam, tzv. Nová Kadampa (pozor nezamieňat, New Kadampa, čo je súčasná organizácia odštiepená od školy Gelug).<br />
4.** Marpa Kagjü - (z tejto línie sa vyvinuli všetky ostatné línie Kagjü.<br />)
3.Lamdrä, túto líniu udržuje škola Sakja<br />
5.Šangpa<br** />Šangpa
4.Marpa Kagjü - z tejto línie sa vyvinuli všetky ostatné línie Kagjü.<br />
6.** Židže - Čöjul<br />
5.Šangpa<br />
7.** Džordrug - sem patria školy Džonang, Bodong a Bulug (táto škola je však podškolou školy Sakja).<br />
6.Židže - Čöjul<br />
8.** Orgjän Ňendrub - táto línia už neexistuje ako samostatná, ale splynula so školami Kagjü.<br />
7. Džordrug - sem patria školy Džonang, Bodong a Bulug (táto škola je však podškolou školy Sakja).<br />
9.** Ostatné menšie línie, ako tradícia Šántiguptu, škola Čagzam a línia Mitra Gjaca.<br />
8. Orgjän Ňendrub - táto línia už neexistuje ako samostatná, ale splynula so školami Kagjü.<br />
9. Ostatné menšie línie, ako tradícia Šántiguptu, škola Čagzam a línia Mitra Gjaca.<br />
 
== Žlté a červené čapice ==
Toto delenie škôl tibetského budhizmu sa vzťahuje k Congkhapovej reforme školy Kadam a vytvoreniu školy Gelug. Všetky školy tibetského budhizmu, ktoré existovali do vzniku školy Gelug používali pre svojich učiteľov a hierarchov čapice, koruny, klobúky červenej farby. Škola Gelug na znak svojej reformácie začala používať pre svojich učiteľov čapice žltej farby, ktorá symbolizuje cnosť. Školy červených čapíc pripúšťajú, aby učiteľom (tib. bla ma, láma) mohol byť ako mních, tak aj laická osoba. Škola Gelug vo všeobecnosti umožňuje vo funkcii učiteľa pôsobiť len mníchom a mníškam. V strednom a západnom Tibete bola škola Gelug od nástupu Dalailámu k moci "štátnou cirknoucirkvou" a dostávala podporu zo štátnej pokladnice, kdežto; ostatné školy - školy červených čapíc - štátnu podporu nedostávali.
 
== Literatúra ==
{{referencie}}
<references />
 
[[Kategória:Budhizmus]]