Prepadnutie okresu Jesenské: Rozdiel medzi revíziami

Na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] prijatej dňa [[30. september|30. septembra]] [[1938]] bolo Česko-Slovensko zaviazané do troch mesiacov vyriešiť územné nároky Maďarska. Začiatkom októbra sa začali v severnom [[Maďarsko|Maďarsku]] organizovať ozbrojené skupiny, ktorých úlohou bolo ilegálne prechádzať do ČSR a vykonávať tam podvratnú činnosť s cieľom destabilizácie pohraničných oblastí.<ref name="VA1">{{Citácia knihy

}} </ref>.

V blízkosti štátnej hranice medzi ČSR a Maďarskom južne až juhovýchodne od Rimavskej Soboty boli v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] vybudované tri pevnostné úseky železobetónových pevností [[ŘOP]]. Okrem opevnení boli v tomto priestore rozmiestnené aj zvláštne technické zariadenia na vozovkách, ktoré komplikovali dopravu.<ref name="VH1-2008">{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref>.

Obranu priestoru od hraničnej čiary až po líniu opevnenia zabezpečovali poľné hliadky práporu [[Stráž obrany štátu|Stráže obrany štátu]] 31 ''„Rimavská Sobota“''. Na jednotlivých pevnostných úsekoch boli rozmiestnené jednotky zmobilizovaného hraničiarskéhohraničiarskeho práporu 9, ktoré spadali do hraničnej oblasti 41. Za pevnosťami sa zdržovali ďalšie česko-slovenské vojenské útvary.<ref name="VH1-2008" />.

V obci [[Hangony]] blízko hraničnej čiary bola prítomná rota pohraničnej stráže 7/9, ktorá bola koncom septembra 1938 doplnená záložníkmi z blízkeho okolia. Rote velil stotník (kapitán) Gábor Felcsiki, ktorému podliehali aj čaty pohraničníkov 7/20 v obci [[Ózd|Uraj]], 7/21 v Hangony a 7/22 v [[Domaháza|Domaháze]].<ref name="VH1-2008" />.

Maďarské jednotky mali z vojenskej špionáže informácie o existencií pevností i o ich približnom rozmiestnení.<ref name="VH1-2008" />.

Veliteľ maďarských jednotiek dňa [[4. október|4. októbra]] [[1938]] obdržal z veliteľstva hraničnej oblasti VII v [[Miškovec|Miškovci]] rozkaz na pohotovosť celej svojej jednotky. Iniciatívne si však tento rozkaz interpretoval ako povel na prekročenie štátnej hranice a útok na územie ČSR.<ref name="VH1-2008" />. Podobne situáciu interpretovalo aj maďarské veľvyslanectvo v Prahe, ktoré vyhlásilo, že veliteľ jednotiek konal na vlastnú päsť a že bude okamžite odvolaný a stíhaný.<ref name="VA1" />. Podľa neskorších výpovedí zajatých maďarských vojakov bola celá akcia dopredu pripravovaná.<ref name="VA1" />.

Prienik maďarských jednotiek na teritórium [[Česko-Slovensko|ČSR]] mal byť vedený na niekoľkých miestach naraz v dĺžke 16 až 18 [[Kilometer|kilometrov]]. Útočné družstvá mali za úlohu prelomiť líniu opevnení v siedmich lokalitách na úseku [[Šimonovce]]–[[Rimavská Seč]]. V prípade úspechu by cez uvoľnený koridor prenikla väčšina jednotiek, ktorá by pokračovala ďalej cez kolóniu [[Bottovo]] a obec [[Sútor]] smerom na Rimavskú Sobotu.<ref name="VH1-2008" />.

Pôvodne bol útok roty pohraničníkov plánovaný v koordinácii so streleckým práporom z [[Ózd]]u a cyklistickou čatou. V dôsledku chybného predpokladu veliteľa roty a nevyčkania na ďalšie relevantné rozkazy sa akcie nakoniec zúčastnila len uvedená zmobilizovaná rota s niektorými ďalšími malými jednotkami.<ref name="VH1-2008" />.

Vpádu na česko-slovenské teritórium sa zúčastnilo 10 dôstojníkov a 446 vojakov, vrátane 34 príslušníkov žandárstva a 7 colníkov. Vyzbrojení boli ručnými granátmi, puškami, trhavinami, osobnými zbraňami a 14 guľometmi.<ref name="VA1" /><ref name="VH1-2008" />.

Prvé maďarské jednotky prekročili hraničnú čiaru okolo druhej hodiny nadránom dňa 5. októbra 1938. Po nich vyrazili aj jednotky z [[Hangony]], ktoré vyprevádzal dav zvedavých obyvateľov. Neskôr ku hranici vyrazili aj čaty 7/20 a 7/22 z [[Ózd|Uraja]] a [[Domaháza|Domaházy]]. Počasie bolo podľa výpovede vojakov daždivé – blato na cestách sa lepilo na vojenskú obuv.<ref name="VH1-2008" />.

Prienik cez hranice bol česko-slovenskými pohraničníkmi odhalený okolo 3. hodiny. Nad obcou [[Janice]] (vtedy ''Jéne'') bola okamžite vystrelená osvetľovacia raketa,<ref name="VH1-2008" />, neskôr tu bol spozorovaný prelet dvoch neznámych lietadiel.<ref name="VA1" />.

Čata 7/20 smerujúca z [[Ózd|Uraja]] postupovala vo dvoch skupinách. Jedna z nich napadla obec [[Vlkyňa]] (vtedy ''Velkyňa''), kde sa nachádzalo 12 príslušníkov SOŠ.<ref name="VH1-2008" />. Po krátkom boji s ručnými [[granát]]mi a prestrelke česko-slovenská posádka obec opustila.<ref name="VA1" /> česko-slovenská posádka obec opustila. Miestne maďarské obyvateľstvo následne zdemolovalo budovu finančnej stráže. Skupina vojakov sa stiahla na územie Maďarska, kde dostala rozkaz o zastavení akcie.<ref name="VH1-2008" />.

Druhá skupina stratila v zlom počasí orientáciu a do boja s česko-slovenskou posádkou sa dostala južne od [[Rimavská Seč|Rimavskej Seče]]. Pri postupe ďalej na východ smerom k obci [[Číž]] (vtedy ''Číz'') sa dostala pod krížovú paľbu smerujúcu z česko-slovenského opevnenia. Po odpútaní sa z dosahu paľby sa skupina na rozkaz vrátila za hraničnú čiaru.<ref name="VH1-2008" />.

Ľavé krídlo útoku zabezpečovala čata 7/22 pochodujúca z [[Domaháza|Domaházy]] smerom ku obci [[Širkovce]]. Za pomoci sprievodcu, ktorý poznal miestny terén, ako aj hliadkové trasy [[Stráž obrany štátu|SOŠ]], sa čata dostala za prvý sled [[Česko-slovenské opevnenie|česko-slovenského opevnenia]]. V Širkovciach sa k jednotkám pridalo niekoľko miestnych obyvateľov.<ref name="VH1-2008" />. Ďalší postup smerom do [[Jesenské (okres Rimavská Sobota)|Jesenského]] (vtedy ''Feledince'') im znemožnila česko-slovenská posádka. Čata sa následne stiahla na maďarské územie.

V strede útoku, v priestore obce [[Rimavská Seč]] a kolónie [[Orávka]] (vtedy ''Slávikovo'', resp. ''Kacagópuszta''), sa odohral rozhodujúci boj. Útočili tu štyri čaty roty 7/9 a čata 7/21. Prvá čata obsadila obec [[Janice]], kde sa k nej pridalo viacero miestnych mužov.<ref name="VH1-2008" />. Odtiaľ postupovala smerom ku kolónii Orávka prevažne obývanej Slovákmi presídlenými z Hornej Oravy, ktorá v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] pripadla [[Poľsko|Poľsku]].<ref name="VA2">{{Citácia knihy

}} </ref>. Neďaleko kolónie bol postup čaty zastavený paľbou z opevnenia.

Druhá čata obsadila obec [[Chrámec]] (vtedy ''Harmac'') a následne postupovala ku kolónii Orávka. Tretia čata postupovala súbežne. Okolo 5. hodiny nadránom sa pri [[Martinová|Martinovej]] dostala do krížovej paľby SOŠ a prešla do obrany.<ref name="VH1-2008" />. Štvrtá čata sa dostala pod paľbu južne od [[Dubovec|Dubovca]].

K druhej čate, ktorej sa podaril najväčší prienik, sa postupne pridali družstvá z ostatných útvarov, vrátane guľometného oddielu. Po obsadení časti kolónie Orávka sa dostali až ku železničnej trati Jesenské–[[Kráľ (okres Rimavská Sobota)|Kráľ]].<ref name="VH1-2008" />. Tu bol postup jednotiek zastavený ťažkou paľbou z opevnenia. Do bojov sa zapojili aj miestni kolonisti slovenskej národnosti. Česko-slovenské jednotky postupne prešli do útoku a postupovali smerom k štátnej hranici. Časť maďarských oddielov zajali, zvyšok postupne vytláčali z územia ČSR. O 9. hodine ráno bol v línii [[Česko-slovenské opevnenie|opevnení ŘOP]] opäť pokoj.<ref name="VH1-2008" />. Poslední príslušníci maďarských čiat boli z územia ČSR vytlačení v noci na [[6. október|6. októbra]].<ref name="Ropiky.net">{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref>.

Zajatí maďarskí vojaci boli rozdelení do menších skupín a na nákladných autách odvezení na výsluch do [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]]. Koncom roka [[1938]] boli presunutí do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]], resp. [[Ilava|Ilavy]].<ref name="VA3">{{Citácia knihy

}} </ref>.

Nadránom, ešte počas maďarského útoku, bola [[Budapešť]] telefonicky vyzvaná na okamžité zastavanie paľby.<ref name="VA1" />. V ten istý deň si zástupca česko-slovenského ministerstva zahraničných vecí nechal predvolať maďarského veľvyslanca [[János Wettstein|Jánosa Wettsteina]]. Požiadal ho, aby [[Maďarsko]] nezhoršovalo už i tak napätú situáciu, pretože vojenské prepady teritória ČSR môžu znemožniť rokovania o prípadnej úprave štátnych hraníc.<ref name="VA1" />.

O incidente boli informované veľvyslanectvá ČSR v [[Paríž]]i, [[Londýn]]e, [[Berlín]]e, [[Bukurešť|Bukurešti]] a [[Belehrad]]e, ktoré o situácii informovali tamojšie vlády.<ref name="VA1" />.

Česko-slovenské úrady zatkli spolu 25 obyvateľov okresu, ktorí sa počas prepadu pridali k maďarskému vojsku.<ref name="Ropiky.net" />.