[[File:Statue-Augustus.jpg|thumb|upright|Prvý cisár [[Augustus]]]]
Obdobie zahŕňa dobu po roku 500 – až do roku [[27 pred Kr.]] Rímske obyvateľstvo so statusom rímskeho občana (''CivitasCivis romanusRomanus'') v tejto dobe začína spolu s rímskou republikou expandovať, začínajú sa stavaťzakladať [[kolónia|kolónie]]. Prvá kolónia bol rímsky prístav [[Ostia]], neskôr sa rímski občania usadzovali po celej Itálii, zakladali nové mestá (napr. [[Verona]], Mediolanum (dn. [[Milano]]), [[Aquileia]], Ariminium (dn. [[Rimini]]), [[Piacenza]], [[Cremona]], atď.), alebo sa usadzovali v už existujúcich gréckych mestách ([[Neapol]], [[Tarent]], [[Bari]]…), prípadne dostávali rímski občania pôdu po celom italskom vnútrozemí, išlo často o vojenských veteránov. Takto sa územie Itálie romanizovalo a v 1. storočí pred Kr. po vojne so spojencami obdržala celá Itália rímske občianstvo, nakoľko ju obývali prevažne Italickéitalické kmene, príbuzné s Rimanmi. [[Gaius Iulius Caesar]] násldenenásledne udelil občianstvo aj neskoršej severnej Itálii (tzv. Zapádska Galia - územie severne od rieky Pád). V dobe neskorej republiky sa rímski občania usádzali aj v južnej [[Galia|Galii]] ([[Provensálsko]]), [[Hispánia|Hispánii]] a v severnej [[Afrika|Afrike]], v menšom počte tiež na východe ([[Grécko]], [[Malá Ázia]]).
