Tibetský budhizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
YFdyh-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.3) (robot Pridal: az:Tibet buddizmi
d odkaz fix.
Riadok 4:
Indické a čínske [[mahájána|mahájánové]] a [[vadžrajána|vadžrajánové]] budhistické školy sa dostali do Tibetu v priebehu [[7. storočie|7.]] a [[8. storočie|8. storočia]]. Prvým úspešným misionárom v Tibete bol indický budhista [[Padmasambhava]]. Tomu sa podarilo vytvoriť syntézu indického budhizmu a pôvodných náboženských predstáv Tibeťanov, ktoré sa zjednodušene označujú termínom ''bön''. [[Bönizmus]] obsahoval mnohé prvky spoločné primitívnym a prírodným náboženstvám - uctievanie démonov, mágie, prirodných síl a čarodejnej moci kňazov.
 
Tibetský budhizmus vychádza z indického mahájánového učenia o tzv. troch telách ([[sanskrit|skt.]] ''trikája'') v ktorých sa, na rozdiel od bežných smrteľníkov a všetkých cítiacich bytostí, prevteľujú [[budha (prebudená osoba)|budhovia]], [[bódhisattva|bódhisattvovia]] a významní [[láma|lámovia]] v kolobehu reinkarnácií (skt. ''[[samsára]]''). Jedným z týchto tiel je aj „premenené telo“ (skt. ''nirmánakája'', [[tibetčina|tib.]] ''[[tulku]]''), predstavuje pozemské telo týchto náboženských autorít a božstiev, ktoré tak majú ostatným veriacim aktívne pomáhať na ich ceste za dosiahnutím nirvány. V tibetskom náboženskom a politickom systéme zohrávali tulkuovia významnú úlohu. Najvyšší náboženský a politický predstaviteľ Tibetu v rokoch [[1642]]-[[1951]], dalajláma, je typickým príkladom tulkua, keďže Tibeťania ho uctievajú ako prevtelenie bódhisattvu [[Avalókitéšvara|Avalókitéšvaru]], významného božstva tibetského mahájánového budhizmu. Každý významnejší tibetský kláštor má vlastnú líniu prevtelencov, ktorí sú vyberaní tradičným spôsobom: okrem veštenia a prípadného testamentu predchádzajúcej existencie boli adepti podrobovaní aj skúške, pri ktorej mali identifikovať predmety, ktoré používali v predchádzajúcom živote . Tulkuovia predstavovali - a opäť predstavujú – v Tibete významnú tradičnú náboženskú autoritu.
 
Tibetskí králi túto syntézu podporovali a tibetská forma budhizmu sa rýchlo etablovala. Inštitucionalizovaná podoba bönu (výrazne ovplyvnená budhistickým učením) sa zachovala v Tibete až do súčasnosti. V 14. storočí boli dokončené zbierky budhistického učenia (preložených [[sútra|sútier]] a komentárov), ktoré tvoria kánon tibetského budhizmu - [[Kandžur]] a [[Tandžur]]. Dohromady majú niekoľko stoviek zväzkov.