Prepadnutie okresu Berehovo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklep
d typografia
Riadok 24:
 
== Predchádzajúce udalosti ==
Na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] prijatej dňa [[30. september|30. septembra]] [[1938]] bolo Česko-Slovensko zaviazané do troch mesiacov vyriešiť územné nároky Maďarska. Začiatkom októbra sa začali v severnom [[Maďarsko|Maďarsku]] organizovať ozbrojené skupiny, ktorých úlohou bolo ilegálne prechádzať do ČSR a vykonávať tam podvratnú činnosť s cieľom destabilizácie pohraničných oblastí.<ref name="VA1">{{Citácia knihy
| priezvisko = Deák
| meno = Ladislav
Riadok 32:
| rok = 2002
| isbn = 80-7090-630-8
}} </ref>.
 
== Vojenské pozície ==
=== Česko-slovenská strana ===
V blízkosti štátnej hranice medzi ČSR a [[Maďarsko]]m na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] sa nachádzali dva úseky [[Česko-slovenské opevnenie|železobetónových pevností]] [[ŘOP]]. Boli však vybudované len čiastočne {{--}} úsek U I medzi [[Čop]]om a [[Šom]]om na 40 [[Percento|percent]] (23 objektov) a úsek U III vedúci ďalej na východ ku [[Sevľuš]]i na 50 percent (30 objektov).<ref name="VH1-2008">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Vojenská história 1/2008
| url = http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf
Riadok 43:
| miesto = Bratislava
| jazyk = slovensky
}}</ref>. Neúplná bola takisto aj výbava už vybudovaných objektov.
 
Obranu priestoru od hraničnej čiary až po líniu opevnenia zabezpečovali poľné hliadky práporu [[Stráž obrany štátu|Stráže obrany štátu]] 37 ''„Užhorod“''. Na jednotlivých pevnostných úsekoch boli rozmiestnené jednotky zmobilizovaného hraničiarskeho práporu. Za pevnosťami sa zdržovali ďalšie česko-slovenské ozbrojené útvary {{--}} vojenské jednotky III. práporu pešieho pluku 45, II. práporu pešieho pluku 36 a zmiešaného výzvedného oddielu hraničnej oblasti 42.<ref name="VH1-2008" />.
 
=== Maďarská strana ===
Ozbrojené skupiny [[Szabadcsapatok]], resp. [[Rongyos gárda]] boli sústredené začiatkom októbra 1938 v okolí mesta [[Vásárosnamény]].<ref name="VA1" />. Sústredili sa najmä na nedobudovaný úsek opevnenia U III v okolí pohraničnej obce [[Tarpa]].<ref name="VH1-2008" />.
 
== Priebeh prepadu ==
Prepad berehovského okresu sa uskutočňoval vo viacerých etapách. Prvé dve maďarské jednotky prekročili štátnu hranicu už [[6. október|6. októbra]] [[1938]] pri [[Boržava (obec)|Boržave]]. Pravdepodobne išlo o prieskumnú čatu, ktorá mala za úlohu zistiť priepustnosť česko-slovenského opevnenia. [[18. október|18. októbra]] sa dostala až na územie [[Poľsko|Poľska]].<ref name="VH1-2008" />.
 
[[9. október|9. októbra]] [[1938]] preniklo na česko-slovenské územie približne 15 ozbrojencov, ktorí prešli pomerne riedkym zabezpečením [[Stráž obrany štátu|SOŠ]] až do priestoru obce [[Boržava (obec)|Boržava]] juhovýchodne od [[Berehovo|Berehova]], kde do vzduchu vyhodili železničný [[most]]. Jednotkám sa podobne, ako predošlej prieskumnej skupine, podarilo dostať až na poľské územie.<ref name="VH1-2008" />.
 
Hlavná časť prepadu začala v noci z 9. na [[10. október|10. októbra]] [[1938]]. Rota 1 v sile asi 90 mužov,<ref name="VA3">{{Citácia knihy
| priezvisko = Deák
| meno = Ladislav
Riadok 63:
| rok = 2005
| isbn = 80-7090-795-9
}} </ref> ktorá bola pod velením záložného dôstojníka Józsefa Préma, tesne pred polnocou prekročila štátnu hranicu pri obci [[Tarpa]].<ref name="VH1-2008" />. Zaútočili na železničnú stanicu, silnou paľbou napadli aj prichádzajúci [[vlak]], pričom zabili sprievodcu a zajali jedného četníckeho strážmajstra a nadporučíka česko-slovenskej armády.
 
Z Boržavy sa skupina vydala na severovýchod do kopcovitého terénu nad Berehovom. Prenasledoval ju pohotovostný oddiel SOŠ s príslušníkmi berehovskej četníckej stanice. Pri obci [[Mužijevo|Veľké Mužijevo]] došlo k streľbe, pri ktorej bol zabitý česko-slovenský strážmajster. Maďarská čata bola obkľúčená [[11. október|11. októbra]] v lesnom poraste pri obci [[Dercen|Drisina]] južne od [[Mukačevo|Mukačeva]]. Počas boja padlo 16, resp. až 17 jej príslušníkov.<ref name="VH1-2008" />.
 
[[9. október|9. októbra]] 1938 prenikla na územie berehovského okresu aj rota 2. Tá sa spočiatku držala trasy predošlej roty, avšak po čase stratila orientáciu a musela sa vrátiť späť do [[Maďarsko|Maďarska]]. Nasledujúci deň prekročila hranicu opäť, pričom bola posilnená o roty 3 a 4, s ktorými tvorila skupinu približne 400 až 500 ozbrojencov.<ref name="VH1-2008" /><ref name="VA3" />.
 
Pri prechode cez medzery v opevnení museli maďarské roty postupovať pomaly v dlhej kolóne. Po opätovnom zoskupení a postupe do vnútrozemia bola skupina vypátraná SOŠ a obkľúčená v lese neďaleko obce [[Šalanky]]. V bezvýchodiskovej situácii sa maďarskí ozbrojenci vzdali.<ref name="VH1-2008" />.
 
== Dôsledky ==
Maďarské straty počas boja predstavovali dovedna 16, resp. 17 mŕtvych<ref name="VH1-2008" /> a viacero zranených a zajatých. Na česko-slovenskej strane padol jeden vojak a jeden civilný obyvateľ, okrem toho bolo viacero zranených. Okrem týchto strát bol zničený jeden železničný most, poškodený civilný vlak a železničná stanica v Boržave.
 
339 zajatých ozbrojencov bolo prevezených do pevnosti Palanok v [[Mukačevo|Mukačeve]]. Medzi [[28. október|28.]] a [[29. október|29. októbrom]] boli presunutí do [[Ilava|Ilavy]].<ref name="VA3" />.
 
O incidente boli informované veľvyslanectvá ČSR v zahraničí, ako aj maďarská vláda.<ref name="VA1" />.
 
V prepadnutej oblasti bolo dňa 11. októbra 1938 vyhlásené [[stanné právo]].<ref name="VA1" />.
 
== Referencie ==