Hydrodynamický menič: Rozdiel medzi revíziami
uvod |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 11:28, 22. november 2012
Hydrodynamický menič krútiaceho momentu, skrátene hydrodynamický menič, je typ zdokonalenej hydrodynamickej spojky , ktorá prenáša sily medzi súčiastkami rotujúcimi rozličnými rýchlosťami. Používajú sa všade tam, kde je potrebné hydraulicky oddeliť náhon od pohonu, a kde je zároveň potrebné násobiť prenášaný krútiaci moment. Hydraulické oddelenie medzi pohonom (primár) a náhonom (sekundár) zabráni prenosu rázov a tlmí torzné kmity, ktoré sú škodlivé a znižujú životnosť a spolahlivosť zariadení. Preto boli meniče pôvodne vyvinuté pre veľké lode, kde je nutné prenášať veľké výkony s prevodom do pomala, a zároveň zabrániť namáhaniu sústavy a jej poruchám pri silnom vlnobití.
Princíp
Hydrodynamické meniče nepatria k prevodníkom, či transformátorom, ale k variabilným prevodovkám s "nekonečným počtom redukčných prevodov".
V nejjednoduchšom prípade sa skladajú z štyroch častí:
- čerpadlo
- rozvádzacie koleso (stator)
- turbína
- veko
Čerpadlo a veko spolu bývajú spájané skrutkovými spojmi alebo zváraním a vytvárajú tak olejotesné puzdro, v ktorom sú spolu uložené rozvádzacie koleso a turbína. Rozvádzacie koleso je v tomto prípade pevne spojené s telesom prevodovky, a neotáča sa.
K hydrodynamickému prenosu dochádza tak, že kvapalina (najčastejšie olej, vo veľkých meničoch voda),ktorou je naplnený menič je unášaná z lopatiek čerpadla smerom k turbíne, kde odovzdáva svoju pohybovú energiu lopatkám turbíny. Prúd kvapaliny sa potom stáča smerom k rozvádzaciemu kolesu, kde sa opiera do jeho lopatiek, je usmernený a ohýba sa potrebným smerom na vstupe do čerpadla.
Tu je kľúčový rozdiel oproti hydrodynamickej spojke, kde dochádza pri návrate kvapaliny do čerpadla k rozličným vstupným vektorom prúdenia kvapaliny na vstupe do čerpadla, čím vznikajú zbytočné straty. (Kvapalina prúdi proti smeru otáčania čerpadla a pod.) Sily ktoré pôsobia na stator sú značné.
Častejšie sa využíva konštrukcia, ktorá umožňuje vypnúť funkciu meniča pomocou lamelovej spojky,a tak dosiahnut prevod 1:1. V nemeckej literatúre sa označuje ako "trilok" menič. V tomto prípade je ale rozvádzacie koleso namontované na volnobežke, ktorá mu umožňuje voľné otáčanie pri zapnutej spojke. V súčasnosti sa meniče vybavujú okrem spojky aj torzným tlmičom, pre zvýšenie komfortu pri zábere.
História
Základný princíp hydrodynamickej spojky bol patentovaný dipl.ing.Herrmannom Föttingerom, v r.1905, v súčasnosti je vedený pod č. DE221422 na nemeckom patentovom úrade.