Alexander I. (Rusko): Rozdiel medzi revíziami

Na zahranično-politickej scéne najprv váhal. Vstúpil do spojenectva s [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Veľkou Britániou]], neskôr spolupracoval s [[Prusko]]m a snažil sa o udržanie priateľskej atmosféry s [[Francúzsko]]m. S Francúzskom uzavrel cár tajnú dohodu, aby si zabezpečil vplyv v Európe, no práve táto dohoda sa skončila pravým opakom. Na čele Francúzska stál vtedy [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I. Bonaparte]], ktorého sprvu obdivoval no neskôr svoj postoj zmenil a videl v ňom obyčajného sebeckého [[tyran]]a. Tým sa stala akákoľvek náklonnosť medzi Ruskom a Francúzskom takmer nemožná. V roku 1805 vznikla nová protifrancúzska koalícia.

 

 

V septembri [[1806]] sa začala vojna medzi Francúzskom a [[Prusko]]m. Alexander Francúzsku vyhlásil v novembri vojnu a neskôr v marci cez [[Riga|Rigu]] a [[Jelgava|Mitavu]] prišiel Prusom na pomoc. Sám do diania bojových operácií nezasahoval v takej miere ako predtým. Armáda [[Levin August gróf von Bennigsen|grófa von Bennigsena]] však bola nakoniec Napoleonom porazená. [[7. júl]]a [[1807]] s Francúzsmi uzavrel [[Tilsitský mier]]. Rusko bolo okrem iného nútené uznať teritoriálne zmeny v Európe, sprostredkovať mierové jednanie medzi Spojeným kráľovstvom a Francúzskom, ale aj vyviesť svoje vojská z [[Valašsko|Valašska]] a [[Moldavsko|Moldavska]]. Tieto územia Rusi [[Rusko-turecká vojna (1806 – 1812)|získali]] v októbri 1806. Neochota odstúpiť tieto územia [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] mala za následok podpísanie tajnej dohody 30. septembra 1808, na základe ktorej si mohlo Rusko ponechať Moldavsko i Valašsko, ale zaviazalo sa jednať spoločne s Francúzskom proti Spojenému kráľovstvu.