Čadca: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
rozšírenie |
||
Riadok 47:
== Polohopis ==
Čadca leží pri severozápadných hraniciach s [[Česko]]m a [[Poľsko]]m na sútoku rieky [[Kysuca]] a jej prítoku [[Čierňanka (prítok Kysuce)|Čierňanky]]. Je vzdialené približne 30 km na sever od [[Žilina|Žiliny]].
== Dejiny<ref>[http://www.mestocadca.sk/o-meste-cadca/historia-mesta.html História mesta na mestocadca.sk]</ref> ==
Mesto vznikalo z malých osád valašského osídľovania v 16. storočí, ktoré bolo vyvolané nedostatkom ornej pôdy, no bohatstvom okolitých lesov a množstvom pasienkov. Dobré podmienky na chov dobytka a oviec, no aj množstvo kvalitného dreva na stavbu obydlí i obchod podnietil rýchle osídľovanie dovtedy riedko obývaných horských oblastí. Okolie Čadce patrilo do chotára [[Krásno nad Kysucou|Krásna nad Kysucou]], ktoré podliehalo [[Strečniansky hrad|Strečianskemu panstvu]], ktoré však viedlo o túto oblasť časté spory s [[Budatínsky zámok|Budatínskym panstvom]].
V [[16. storočie|16. storočí]] ešte nebola ustálená hranica medzi [[Uhorsko]]m a [[Sliezsko]]m a preto dochádzalo k sporom i medzi tamojšími osadníkmi, ktorým sa nepáčilo prenikanie Valachov na sever. Jedna z najstarších písomných zmienok o osade ''dorf Tzaczka'' pochádza z roku [[1565]] a spomína práve územný spor. Názov zrejme pochádza od činnosti miestnych osadníkov, ktorí vypaľovaním získavali pasienky a ornú pôdu, pri čom sa „čadilo“. Tento názor potvrdzuje i existencia názvov okolitých osád Žarec, Čadečka a Horelica. Rokmi sa používali názvy Chatcha, Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca, Czača a od roku 1918 už dnešná podoba Čadca.
Počet obyvateľov Čadce rýchlo rástol a už v roku [[1676]] tu vznikla rímsko - katolícka farnosť a bol postavený drevený kostol. Obec sa stala centrom oblasti. Od 17. storočia vzniká mnoho kopaničiarskych usadlostí, dodnes typických pre celé [[Kysuce]], no rozvíjali sa i obce a mestečká, centrá obchodu a remesiel. V mestečku začiatkom 18. storočia vznikla pobočka žilinskej poštovej stanice, bol vybudovaný nový kostol sv. Bartolomeja (1734 - 35) a v roku [[1751]] sa už spomína miestna škola. Vzostup významu Čadce nastal po roku [[1773]], kedy sa stanovila hranica a vtedy ešte obec sa stala centrom kysuckého dištriktu Strečianskeho panstva. Zmena výsad nastala [[9. január]]a [[1778]], kedy kráľovná [[Mária Terézia]] udelila obci "Csatza" mestské výsady s jarmočným právom.
Počas nepokojných revolučných rokov obsadili mesto [[4. december|4. decembra]] [[1848]] cisárske vojská a slovenskí dobrovoľníci a zdržiavali sa tu [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef Miloslav Hurban]] a vojenskí velitelia povstalcov F. Zach a B. Bloudek. Práve v Čadci vydala [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenská národná rada]] [[6. december|6. decembra]] [[1848]] výzvu s cieľmi a požiadavkami, namierenými proti maďarskému útlaku. Kysucké mesto sa týmto stalo na pár dní fakticky hlavným mestom Slovenska. Tejto udalosti je dnes venovaný pamätník na námestí Slobody. Neskôr tu v rokoch [[1854]]-58 ako súdny úradník pôsobil aj významný štúrovský básnik [[Janko Kráľ]].
Dôležitou udalosťou v dejinách mesta bola výstavba [[Košicko-bohumínska železnica|košicko-bohumínskej železnice]], ktorá v roku [[1871]] dopravne spojila Čadcu s priemyselným [[Sliezsko]]m i [[Považie|Považím]]. V roku [[1884]] bola vybudovaná [[Železničná trať Čadca – Zwardoń|trať Skalité – Zwardoň]], spájajúca Kysuce s [[Poľsko]]m. Zlepšenie dopravy podnietilo hospodársky rozvoj a v meste a okolí vzniklo niekoľko parných píl a v roku [[1903]] aj Hornouhorská textilná továreň. Od roku [[1912]] boli ulice osvetlené elektrickým osvetlením a [[9. júl]]a [[1914]] bola otvorená aj [[železničná trať Čadca – Makov]].
V ťažkých medzivojnových časoch bol zásluhou miestneho odboru [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v rokoch [[1926]]-28 vybudovaný zo zbierky obyvateľov ''Palárikov dom'', ktorý sa stal miestom kultúrno-výchovnej činnosti. Výrazne sa realizovalo aj miestne ochotnícke divadlo, ktoré v meste vzniklo už v roku [[1898]]. V rokoch [[1932]]-35 v centre mesta pribudli aj budovy dnešného mestského a okresného úradu.
Zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie obyvateľov nastal až po oslobodení [[1. máj]]a [[1945]] a konci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1946]] bola obnovená výroba v miestnej textilke, ktorá sa stala závodom podniku Slovena. V 40. rokoch sa rozbehla i výroba hasiacich zariadení, ktorá sa neskôr zmenila a vo vniknutom závode [[Tatra (podnik)|Tatra]] boli vyrábané komponenty pre túto automobilku. Špecifickým a svetoznámym podnikom sa stalo družstvo ''Okrasa'', ktoré desaťročia vyrába sklenené vianočné ozdoby.
=== Mestské časti ===
Řádek 166 ⟶ 181:
== Externé odkazy ==
* [http://www.rail.sk/arp/slovakia/zst/181156.htm Železničná stanica Čadca]
== Zdroj ==
* [http://www.mestocadca.sk/o-meste-cadca/historia-mesta.html História mesta na mestocadca.sk]
{{Mestské časti Čadce}}
| |||