Oto Fusán: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1946]] dokončil štúdium na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]]. Od roku [[1948]] pracovník [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra|Geologického ústavu Dionýza Štúra]] v Bratislave. Pričom v rokoch 1969 - 1976 bol jeho riaditeľom. Napriek zložitému normalizačnému obdobiu nebol v priebehu tohto obdobia z ústavu prepustený z politických dôvodov ani jeden pracovník.<ref name=Samuel>Samuel, O., 1997, Pozdrav k 75. narodeninám člena korešpondenta SAV Ota Fusána. Mineralia Slovaca, Geovestník, GEO 35</ref> Venoval sa riešeniu inžiniersko-geologických problémov, najmä pri stavbách vodných nádrží, ale aj regionálno-geologickému výskumu ([[Slovenské rudohorie]], [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]). Ako jeden z prvých vysoko postavených slovenských geológov presadzoval implementáciu [[geofyzika|geofyzikálneho]] výskumu do geológie<ref>Grecula, P. a kolektív, 2002, ''História geológie na Slovensku. 2. zväzok.'' Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava, s. 168</ref>. V neskoršom období sa podieľal na geofyzikálnom výskume hlbinnej stavby [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]. Spoluautor mnohých geologických máp Slovenska. Člen korešpondent ČSAV ([[1977]]). V rokoch 1973 - 1977 bol prezidentom [[Karpatsko-balkánska geologická asociácia|Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie]]. V rokoch 1978-1981 bol predsedom Slovenskej geologickej spoločnosti. V roku 1987 odišiel do [[dôchodok (situácia)|dôchodku]]. Do geologického výskumu sa zapájal až do roku 1995<ref name=Samuel/>.