Verzia z 23:35, 27. december 2012 upraviť Wizzard (diskusia \| príspevky) Správcovia 113 870 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:41, 31. december 2012 upraviť vrátiť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací typografia, wikilinky, formulácia, odstránenie duplicít, preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Mastné kyseliny''' sú kyseliny viazané v ~~lipidoch~~[[lipid]]och (tukoch). V [[biochémia\|biochémii]] sa týmto názvom označujú vyššie [[monokarboxylová kyselina\|monokarboxylové kyseliny]]. Mastné kyseliny sa delia podľa rôznych kritérií, napríklad podľa dĺžky reťazca alebo nasýtenia. Ako prvý ich izoloval v roku 1818 francúzsky chemik M.[[Michel E.Eugène Chevreul]]. Väčšina prirodzene sa vyskytujúcich mastných kyselín pozostáva z reťazca obsahujúceho párny počet [[atóm]]ov [[uhlík]]a a to v rozmedzí od štyroch do dvadsaťosem ~~takýchto atómov~~.<ref name=iupac>{{cite book\| url=http://goldbook.iupac.org/F02330.html \|title= IUPAC Compendium of Chemical Terminology\|edition= 2nd \|year=1997\|publisher = International Union of Pure and Applied Chemistry\|isbn=0-521-51150-X}}</ref>. S ~~glycerolom~~[[glycerol]]om tvoria [[Ester (chemická zlúčenina)\|ester]]y, ktoré sa nazývajú [[lipid]]y. Esterifikáciou s ~~cetylalkoholom~~[[cetylalkohol]]om, ~~cerylalkoholom~~[[cerylalkohol]]om a ~~myristylalkoholom~~[[myristylalkohol]]om tvoria ~~vosky~~[[vosk]]y. == Výskyt a charakteristika == V prírode sa vyskytujúce mastné kyseliny majú väčšinou párny počet uhlíkových atómov,<ref name=iupac>{{cite book\| url=http://goldbook.iupac.org/F02330.html \|title= IUPAC Compendium of Chemical Terminology\|edition= 2nd \|year=1997\|publisher = International Union of Pure and Applied Chemistry\|accessdate=2007-10-31\| isbn=0-521-51150-X}}</ref> pretože ich biosyntéza prebieha [[adícia\|adíciou]] [[acetát]]u, ktorý má dva uhlíky. Priemyselne sa vyrábajú [[hydrolýza\|hydrolýzou]] esterových väzieb v tukoch.▼ Mastné kyseliny sa líšia počtom atómov uhlíka (dĺžka reťazca), prípadne možným počtom a umiestnením dvojitých väzieb . Mastné kyseliny môžeme na základe dĺžky uhlíkového reťazca rozdeliť na mastné kyseliny s krátkym reťazcom (maximálne šesť atómov uhlíka), so stredne dlhým reťazcom (šesť až dvanásť atómov uhlíka<ref name=e-medicine>[http://emedicine.medscape.com/article/946755-overview Medscape: Free CME, Medical News, Full-text Journal Articles & More]</ref>), s dlhým reťazcom (trinásť až dvadsaťjeden atómov uhlíka<ref name=lipidworld>Christopher Beermann, J Jelinek, T Reinecker, A Hauenschild, G Boehm, and H-U Klör, "[http://lipidworld.com/content/2/1/10 Short term effects of dietary medium-chain fatty acids and n-3 long-chain polyunsaturated fatty acids on the fat metabolism of healthy volunteers]"</ref>) a mastné kyseliny s veľmi dlhým uhlíkovým reťazcom (viac než dvadsaťdva uhlíkov v reťazci). ▲V prírode sa vyskytujúce mastné kyseliny majú väčšinou párny počet uhlíkových atómov<ref name=iupac>{{cite book\| url=http://goldbook.iupac.org/F02330.html \|title= IUPAC Compendium of Chemical Terminology\|edition= 2nd \|year=1997\|publisher = International Union of Pure and Applied Chemistry\| ~~accessdate=2007-10-31\| isbn=0-521-51150-X}}</ref>, pretože ich biosyntéza prebieha adíciou acetátu, ktorý má dva uhlíky. Priemyslelne sa vyrábajú hydrolýzou esterových väzieb v tukoch.~~ Mastné kyseliny sú súčasťou mnohých biologicky dôležitých látok: V v organizmoch majú štruktúrnu funkciu v bunkovej membráne (~~fosfolipidy~~[[fosfolipid]]y [[biologická membrána\|membrán]]). ~~Glykolipidy~~ [[glykolipid]]y majú dôležitú funkciou v [[nervové tkanivo\|nervovom tkanive.]] ~~Lipidy~~ lipidy majú aj zásobovaciu funkciu: Zozo všetkých živín sú to najvýdatnejšie zdroje energie. ~~Eikosanoidy~~ [[eikozanoid]]y, deriváty ~~eikosa~~eikoza-~~polyenových~~polyénových mastných kyselín, teda látky ako ~~prostaglandiny~~[[prostaglandín]]y, ~~leukotrieny~~[[leukotrién]]y alebo ~~thromboxany~~[[tromboxán]]y, sú vnútrobunkové signalizačné molekuly (tzv. autokrínne), ktoré ovplyvňujú [[sval\|svalový sťah]], [[zrážanie krvi]], [[bolesť]] alebo [[zápal]]. == Syntéza == Syntéza mastných kyselín je proces, pri ktorom vznikajú mastné kyseliny predlžovaním [[acetylkoenzým A\|acetylkoenzýmu A]]. Proces je v zásade podobný [[beta-oxidácia\|beta-oxidácii]], ale enzymatický aparát, bunková lokalizácia a detaily jednotlivých reakcií sa líšia. == Delenie == === Podľa dĺžky reťazca === s krátkym reťazcom (SCFA) - menej ako 6 atómov uhlíka so stredne dlhým reťazcom (MCFA) - 6 až 12 atómov uhlíka<ref name=e-medicine>[http://emedicine.medscape.com/article/946755-overview Medscape: Free CME, Medical News, Full-text Journal Articles & More]</ref> s dlhým reťazcom (LCFA) - 14 až 20 atómov uhlíka<ref name=lipidworld>Christopher Beermann, J Jelinek, T Reinecker, A Hauenschild, G Boehm, and H-U Klör, "[http://lipidworld.com/content/2/1/10 Short term effects of dietary medium-chain fatty acids and n-3 long-chain polyunsaturated fatty acids on the fat metabolism of healthy volunteers]"</ref> s dlhým reťazcom (LCFA) - 14 až 20 atómov uhlíka s veľmi dlhým reťazcom (VLCFA) - viac ako 20 atómov uhlíka === Podľa nasýtenia === ==== Nasýtené mastné kyseliny ==== Nasýtené mastné kyseliny (~~SAturated~~Saturated Fatty Acids) neobsahujú v reťazci žiadnu dvojitú väzbu. Tvoria dlhé priame reťazce. Veľké množstvo nasýtených mastných kyselín sa nachádza v živočíšnych tukoch ako energetická rezerva. Vyskytujú sa tiež v [[palmový olej\|palmovom oleji]]. Príklady nasýtených mastných kyselín [[kyselina kaprylová]] (CH3(CH2)6COOH) [[kyselina kaprinová]] (CH3(CH2)8COOH) [[kyselina laurová]] (CH3(CH2)10COOH) [[kyselina myristová]] (CH3(CH2)12COOH) [[kyselina palmitová]] (CH3(CH2)14COOH) [[kyselina stearová]] (CH3(CH2)16COOH) [[kyselina arachidová]] (CH3(CH2)18COOH) [[kyselina lignocerová]] (CH3(CH2)22COOH) <!-- Nasýtené mastné kyseliny sú z jadier na periférii naviazané v lipoproteínoch VLDL (very low density lipoprotein). Táto malá častica obsahuje tiež veľké množstvo cholesterolu. Tým ~~nasýtené~~(toto treba dovysvetľovať, takto je to bez kontextu)--> Nasýtené mastné kyseliny preukázateľne zvyšujú hladinu ~~cholesterolu~~[[cholesterol]]u v krvi a pri nadmernej konzumácii ich ~~môžeme~~možno považovať za zdraviu škodlivé. Kvôli obsahu mastných kyselín by konzumácia živočíšnych výrobkov nemala presiahnuť 21 – 31g denne, čo je asi tretina odporúčaného denného príjmu tukov. ▼ ▲Nasýtené mastné kyseliny sú z jadier na periférii naviazané v lipoproteínoch VLDL (very low density lipoprotein). Táto malá častica obsahuje tiež veľké množstvo cholesterolu. Tým nasýtené mastné kyseliny preukázateľne zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi a pri nadmernej konzumácii ich môžeme považovať za zdraviu škodlivé. Kvôli obsahu mastných kyselín by konzumácia živočíšnych výrobkov nemala presiahnuť 21 – 31g denne, čo je asi tretina odporúčaného denného príjmu tukov. ==== Mononenasýtené mastné kyseliny (MUFA) ==== Mononenasýtené mastné kyseliny (Mono Unsaturated Fatty Acids), monoénové mastné kyseliny obsahujú vo svojom reťazci jednu dvojitú väzbu. Väčšina nenasýtených mastných kyselín sa vyskytuje v konfigurácii cis. Trans izoméry ([[transmastné kyseliny]], TFA alebo TRANS) sa vyskytujú predovšetkým vo vyprážaných potravinách, [[stužený tuk\|stužených tukoch]] obsiahnutých napríklad v trvanlivom pečive a vo veľmi malom množstve v tuku [[prežúvavce\|prežúvavcov]]. Príklady mononenasýtených mastných kyselín [[kyselina palmitolejová]] (CH3(CH2)5CH=CH(CH2)7COOH) [[kyselina olejová]] - cis izomer (CH3(CH2)7CH=CH(CH2)7COOH) [[kyselina elaidová]] - trans izomer (CH3(CH2)7CH=CH(CH2)7COOH) [[kyselina eruková]] (CH3(CH2)7CH=CH(CH2)11COOH) [[kyselina nervonová]] (CH3(CH2)7CH=CH(CH2)13COOH) Cis-mononenasýtené kyseliny zrýchľujú odbúravanie ~~lipoproteínov~~[[lipoproteín]]ov LDL (low density lipoprotein), znižujú tak hladinu cholesterolu v krvi. Oproti tomu transmastné kyseliny preukázateľne hladinu cholesterolu zvyšujú a zvyšujú tak riziko ~~arterosklerózy~~[[ateroskleróza\|aterosklerózy]]. ==== Polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA) ==== Polynenasýtené mastné kyseliny (PolyUnsaturated Fatty Acids), polyénové mastné kyseliny, majú v reťazci viac ako jednu dvojitú väzbu. Patria k nim aj tzv. [[esenciálna mastná kyselina\|esenciálne mastné kyseliny]], ktoré je potrebné prijímať potravou. Esenciálne mastné kyseliny sú nutným substrátom pre syntézu ~~prostaglandinov~~prostaglandínov a ďalších biologicky aktívnych látok. Príklady polynenasýtených mastných kyselín▼ ▲Príklady polynenasýtených mastných kyselín: kyselina linolová - esenciálna [[kyselina ~~γ-linolenová~~linolová]] - esenciálna [[kyselina αγ-linolenová]] - esenciálna [[kyselina ~~arachidonová~~α-linolenová]] - esenciálna ~~pre mačkovité šelmy~~ [[kyselina arachidonová]] - esenciálna pre mačkovité šelmy [[kyselina klupadonová]] kyselina eikosapentaenová (zkráceně EPA) - esenciálna pre človeka▼ [[kyselina ~~dokosahexaenová~~eikozapentaénová]] (~~zkráceně~~skrátene ~~DHA~~EPA) - esenciálna pre človeka ▲[[kyselina ~~eikosapentaenová~~dokozahexaénová]] (~~zkráceně~~skrátene ~~EPA~~DHA) - esenciálna pre človeka Niektoré polyénové mastné kyseliny znižujú množstvo LDL v krvi a tak pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu (najmä omega-3 nenasýtené mastné kyseliny). Polynenasýtené mastné kyseliny sa vyskytujú najmä v rybách, rastlinných olejoch a tukoch z nich vyrobených, orechoch a semenách. == Referencie == {{Referencie}} ~~<references/>~~ [[Kategória:Organické kyseliny]]

Mastná kyselina: Rozdiel medzi revíziami