Väzivo: Rozdiel medzi revíziami

Väzivá sú zložené z buniek, vlákien a medzibunkovej hmoty, ktorá je pomerne riedka až tekutá.

 

Bunky väzív môžu byť v tkanive umiestnené pevne (fixne) alebo voľne (pohyblivé, blúdivé

bunky).

 

Z pevných buniek sa najčastejšie vyskytujú ''[[fibrocyt]]y'' a ''[[fibroblast]]y'', obyčajne pevne späté s vláknami. Majú vretenovité telo s oválnym jadrom a často sa navzájom spájajú svojimi výbežkami.

 

Do skupiny pevných buniek patria aj [[pigmentová bunka|pigmentové bunky - melanocyty]].

 

K pohyblivým typom buniek patria [[makrofág|histiocyty]], ktoré majú veľkú schopnosť fagocytózy, [[žírna bunka|žírne]] a [[plazmatická bunka|plazmatické bunky]]. Objavujú sa aj blúdivé krvné elementy, napr. [[neutrofilný granulocyt|neutrofilné]] a [[eozinofilný granulocyt|eozínofilné granulocyty]], [[monocyt]]y a [[lymfocyt]]y.

 

 

Vlákna (fibrily) väzív môžu byť kolagénové, elastické a retikulárne.

 

''Retikulárne vlákna'' sú tenké a vetvia sa, nikdy netvoria hrubšie zväzky. Sú charakteristické svojim mrežovitým usporiadaním. Nachádzajú sa najmä v riedkych väzivách a okolo ciev. Ich stavebným kameňom je [[retikulín]].

 

 

Základná medzibunková hmota predstavuje homogénnu hmotu, v ktorej sú uložené vlákna a bunky väziva. Je tvorená prevažne vodou a rozpustenými [[polysacharid]]mi a [[glykoproteín]]mi. Plní prevažne podpornú funkciu, ale tiež predstavuje prostredie pre difúziu tkanivového moku, ktorý prináša bunkám výživu, kyslík a odvádza splodiny metabolizmu.

 

1. ''[[Mezenchým]]''

 

 

*''mechanické'' (podpora, spojivo, obaly, šľachy väzy, výplne)

*''zdroj bunkového materiálu'' pri regeneračných procesoch po poranení

 

*{{zdroj zoológia}}