Knin: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
preklepy, externé odkazy, rozšírenie
Riadok 88:
}}
 
'''Knin''' ({{V jazyku|ita|Tenin}}, {{srp|Книн}}) je mesto v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] v [[Šibenicko-kninská župa|Šibenicko-kninskej župe]] v [[Dalmácia|Dalmácii]], na [[železnica|železnici]] [[Záhreb]] - [[Split]], 56 km od pobrežia Jadranského mora. VLeží rokuna 2001rieke tu[[Krka žilo(Chorvátsko)|Krka]], 15ktorá 190pramení obyvateľov3 km východne od mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Jan Doubravnický
| titul = Největší pevnost Dalmácie a unikátní zřídlo Krky
| periodikum = iDNES
| odkaz na periodikum =
| dátum vydania = 2007-08-09
| datum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2012-04-22
| url = http://cestovani.idnes.cz/nejvetsi-pevnost-dalmacie-a-unikatni-zridlo-krky-fb9-/igsvet.aspx?c=A070731_125923_igsvet_tom
| issn =
}}</ref> V roku 2001 tu žilo 15 190 obyvateľov.
 
== Dejiny ==
V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] sa {{km|18|m}} od dnešného Kninu nachádzal [[Rímska ríša|rímsky]] vojenský tábor [[Burnum]]. Dnešné mesto je spomínané až v [[10. storočie|10. storočí]] [[Byzantská ríša|byzantským]] cisárom [[Konštantín VII.|Konštantínom VII.]]. V priebehu [[11. storočie|11. storočia]] tu vznikla diecéza, v roku [[1080]] už bol Knin vyhlásený hlavným mestom štátu, za vlády kráľa [[Zvonimír]]a. Až do [[13. storočie|13. storočia]] tu bola veľmi významná vojenská [[pevnosť (stavba)|pevnosť]], o ktorú v priebehu nasledujúcich storočí bojovali [[Turci]], [[Maďari]], [[Rakúšania]] a [[Francúzi]]. Roku [[1522]] mesto dobyli [[Turci]], a [[Chorváti]] ho tak opustili. Pod [[Osmanská ríša|Osmanskou]] nadvládou zostal Knin ešte ďalších 150 rokov, potom ho získala [[Benátska republika]]. Chorváti sa vrátili, roku [[1709]] tu postavili navyše aj [[kostol]] a františkánsky [[kláštor]]. Ku koncu [[18. storočie|18. storočia]], roku [[1797]] sa stal rakúskym majetkom, počas tejto doby prosperoval. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] sa stal súčasťou [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstva SHS]] a neskôr [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. Na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]], keď v Juhoslávii vypukla [[občianska vojna]], stal sa Knin centrom protichorvátskeho odporu [[Srbi|Srbov]]; tí tu počas vojny ustanovili hlavné mesto ich „[[Republika Srbská Krajina|Republiky Srbská Krajina]]“. Chorváti získali vládu nad mestom až roku [[1995]], počas [[Operácia Oluja|Operácie Oluja]] (búrka).
 
V [[1. storočie pred Kr.]] sa {{km|18|m}} od dnešného Kninu nachádzal [[Rímska ríša|rímsky]] vojenský tábor [[Burnum]]. Dnešné mesto je spomínané až v [[10. storočie|10. storočí]] [[Byzantská ríša|byzantským]] cisárom [[Konštantín VII.|Konštantínom VII.]]. V priebehu [[11. storočie|11. storočia]] tu vznikla diecéza, v roku [[1080]] už bol Knin vyhlásený hlavným mestom štátu, za vlády kráľa [[Zvonimír]]a. Až do [[13. storočie|13. storočia]] tu bola veľmi významná vojenská [[pevnosť (stavba)|pevnosť]], o ktorú v priebehu nasledujúcich storočí bojovali [[Turci]], [[Maďari]], [[Rakúšania]] a [[Francúzi]]. Roku [[1522]] mesto dobyli [[Turci]], a [[Chorváti]] ho tak opustili. Pod [[Osmanská ríša|Osmanskou]] nadvládou zostal Knin ešte ďalších 150 rokov, potom ho získala [[Benátska republika]]. Chorváti sa vrátili, roku [[1709]] tu postavili navyše aj [[kostol]] a františkánsky [[kláštor]]. Ku koncu [[18. storočie|18. storočia]], roku [[1797]] sa stal rakúskym majetkom, počas tejto doby prosperoval. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] sa stal súčasťou [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstva SHS]] a neskôr [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. Na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]], keď v Juhoslávii vypukla [[občianska vojna]], stal sa Knin centrom protichorvátskeho odporu [[Srbi|Srbov]]; tí tu počas vojny ustanovili hlavné mesto ich „[[Republika Srbská Krajina|Republiky Srbská Krajina]]“. Chorváti získali vládu nad mestom až roku [[1995]], počas [[Operácia Oluja|Operácie Oluja]] (búrka).
 
== Národnostné zloženie obyvateľstva ==
Řádek 105 ⟶ 114:
| align="center" | [[1971]] || 7,300 || 4,972 (68,10%) || 1,686 (23,09%) || 343 (4,69%) || 299 (4,09%)
|}
 
== Referencie ==
<references />
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Knin}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.knin.hr/ Oficiálna stránka]
* [http://www.photocroatia.com/GALLERY/photo.php?photo=8275&exhibition=23&pass=public&lang=eng Obrázky rímskeho tábora Burnum]
 
 
{{chorvátsky výhonok}}