Verzia z 08:14, 1. december 2012 upraviť EmausBot (diskusia \| príspevky) Boti 267 859 editací d r2.7.3) (Robot: Zmena el:Ζορζ Μπιζέ na el:Ζωρζ Μπιζέ ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:34, 13. január 2013 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 859 editací d →‎Životopis Ďalšia úprava →
Riadok 17: Bizet miloval exotiku. Vo všetkých svojich operách vychádzal z cudzokrajného prostredia - indického, cejlónskeho, španielskeho - a usiloval sa ho aj hudobne vyjadriť, čím predznamenal príchod hudobného [[impresionizmus\|impresionizmu]]. Napriek tomu, že jeho dramatické diela nezožali úspech, Bizet mal mimoriadny talent najmä v oblasti hudobnej inštrumentácie. Ako autor opier mal zmysel aj pre bezprostrednosť hudby a jej dramatickú účinnosť. Najlepšie to dokázal v opere ''[[Carmen (opera)\|Carmen]]''. Niektorí hudobní teoretici pokladajú toto dielo za východisko [[verizmus\|verizmu]]. Medzi najznámejšie časti opery patrí pieseň Carmen o láske - ''habanera''. Prvé uvedenie Carmen v [[Paríž]]i v roku [[1875]] prepadlo, lebo publikum sa nedokázalo vyrovnať s originalitou jej zvukových prostriedkov a s tragickým vyústením deja. Štvrť roka po neúspešnej premiére Bizet zomiera.<br /> Až po ôsmich rokoch sa dielo ujalo v cudzine. O jej popularitách svedčia nespočetné filmové spracovania i celovečerný balet. Občas sa vďaka Carmen hrajú aj niektoré iné Bizetove opery: ''Lovci perál'', ''Džamilé'' či ''Kráska z Perthu''. Populárne sú i [[suita (hudba)\|suity]] z hudby k hre ''Arlesanka''. Dosiahnuť úspech v iných druhoch hudby sa Bizet ani nepokúšal.

Georges Bizet: Rozdiel medzi revíziami