Georges Bizet: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
Riadok 17:
Bizet miloval exotiku. Vo všetkých svojich operách vychádzal z cudzokrajného prostredia - indického, cejlónskeho, španielskeho - a usiloval sa ho aj hudobne vyjadriť, čím predznamenal príchod hudobného [[impresionizmus|impresionizmu]]. Napriek tomu, že jeho dramatické diela nezožali úspech, Bizet mal mimoriadny talent najmä v oblasti hudobnej inštrumentácie.
Ako autor opier mal zmysel aj pre bezprostrednosť hudby a jej dramatickú účinnosť. Najlepšie to dokázal v opere ''[[Carmen (opera)|Carmen]]''. Niektorí hudobní teoretici pokladajú toto dielo za východisko [[verizmus|verizmu]]. Medzi najznámejšie časti opery patrí pieseň Carmen o láske - ''habanera''. Prvé uvedenie Carmen v [[Paríž]]i v roku [[1875]] prepadlo, lebo publikum sa nedokázalo vyrovnať s originalitou jej zvukových prostriedkov a s tragickým vyústením deja. Štvrť roka po neúspešnej premiére Bizet zomiera.<br />
Až po ôsmich rokoch sa dielo ujalo v cudzine. O jej popularitách svedčia nespočetné filmové spracovania i celovečerný balet. Občas sa vďaka Carmen hrajú aj niektoré iné Bizetove opery: ''Lovci perál'', ''Džamilé'' či ''Kráska z Perthu''. Populárne sú i [[suita (hudba)|suity]] z hudby k hre ''Arlesanka''. Dosiahnuť úspech v iných druhoch hudby sa Bizet ani nepokúšal.