Rozhlas po drôte: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d r2.7.3) (robot Pridal: fi:Kaapeliradio Zmenil: en:Cable radio; kozmetické zmeny
d typografia
Riadok 1:
[[Súbor:Głosnik WFW 1.jpg|náhľad|Poľský prijímač rozhlasu po drôte]]
'''Rozhlas po drôte''' (nespisovne, ľudovo aj ''drotiak'' či ''drôtiak'') je systém pre šírenie [[rozhlasové vysielanie|rozhlasového vysielania]] prostredníctvom káblového rozvodu bez použitia rádiového prenosu. Na území [[Slovensko|Slovenska]] (resp. predtým [[Československo|Československa]]) fungoval od [[1. august]]a [[1955]] do roku [[1999]].<ref name="histsro">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 12:
| miesto = Bratislava
| jazyk = v slovenčine
}}</ref> do roku [[1999]].
 
== Popis fungovania ==
Riadok 40:
=== Výhody rozhlasu po drôte ===
Rozhodnutie budovať sieť rozhlasu po drôte v [[Československo|Československu]] (ale nielen v ňom) bolo motivované niekoľkými jeho dôležitými výhodami:
* rýchla informovanosť štátnych orgánov a obyvateľstva v prípade mimoriadnych udalostí a v prípade vojenského ohrozenia (signál nebolo možné rušiť, rozhlas vysielal aj v prípade výpadku elektrického prúdu; do vysielania mohli vstupovať aj regionálne rádiouzlové stanice s regionálnymi informáciami a tak mohlo byť obyvateľstvo orgánmi civilnej ochrany okamžite informované o situácii v regióne);<ref name="akodalej">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 52:
| miesto = Bratislava
| jazyk = v slovenčine
}}</ref>
}}</ref> (signál nebolo možné rušiť, rozhlas vysielal aj v prípade výpadku elektrického prúdu; do vysielania mohli vstupovať aj regionálne rádiouzlové stanice s regionálnymi informáciami a tak mohlo byť obyvateľstvo orgánmi civilnej ochrany okamžite informované o situácii v regióne);
* celoplošné pokrytie územia Slovenska rozhlasovým vysielaním<ref name="akodalej"/> (vďaka komplikovanému terénu bola kvalita klasického rozhlasového vysielania v mnohých regiónoch nízka a závislá od aktuálnych atmosférických podmienok);<ref name="akodalej"/>
* kvalitný príjem rozhlasového vysielania<ref name="akodalej"/> (konštantne kvalitný príjem neznížený atmosférickým či iným druhom rušenia);<ref name="akodalej"/>
* rádovo lacnejšia prevádzka systému v porovnaní s klasickým rozhlasovým vysielaním, ako aj neporovnateľne nižšia cena prijímača v porovnaní s rozhlasovým prijímačom;
* absolútna kontrola počúvaného obsahu (po drôte sa vysielal iba jeden program, užívateľ si nemohol „naladiť“ inú stanicu a počúvať iný obsah ako ten, ktorý vysielal štátom kontrolovaný [[Česko-slovenský rozhlas]]).
Riadok 73:
 
=== Rozhlas po drôte na území Slovenska ===
Na Slovensku sa sieť rozhlasu po drôte začala budovať od roku [[1954]].<ref name="akodalej"/>. S vysielaním sa začalo [[1. august]]a [[1955]],<ref name="histsro"/>, pričom skúšobné vysielanie v [[Praha|Prahe]] sa začalo už o 2 roky skôr.<ref name="pravda">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Jancura
| meno = Vladimír
Riadok 85:
| miesto = Bratislava
| jazyk = v slovenčine
}}</ref>. Prijímače rozhlasu po drôte boli v Československu bežne umiestňované v bytoch, kanceláriách, úradoch, školách, predškolských zariadeniach či hotelových izbách. Pre nízke zriaďovacie a prevádzkové náklady a ľahkú kontrolu počúvaného obsahu bol od svojho počiatku rozhlas po drôte socialistickou vládou maximálne podporovaný, vďaka kvalitnému a bezporuchovému príjmu, ako aj vďaka nižšej cene prijímača bol obľúbený aj medzi poslucháčmi (v roku [[1968]] mal okolo 650 000 účastníckych staníc).<ref name="pravda"/>).
 
Rozhlas po drôte vysielal program [[Česko-slovenský rozhlas|Československého rozhlasu]]. Vysielanie sa začínalo o 04:00 hod., medzi 08:00 a 09:00 hod. mal technickú prestávku, potom vysielal až do polnoci. Počas technickej prestávky alebo aj počas dňa v prípade potreby vstupovali do vysielania regionálne štúdiá s vlastným programom.<ref name="pravda"/>.
 
Svoju nepostrádateľnú úlohu rozhlas po drôte zohral počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy]] do [[Československo|ČSSR]] v auguste [[1968]]. V snahe zabrániť zamestnancom Česko-slovenského rozhlasu pravdivo informovať občanov o aktuálnej situácii nariadil vtedajší riaditeľ Ústrednej správy spojov Ing. Karel Hoffmann vypnúť okolo druhej hodiny v noci z [[20. august|20.]] na [[21. august]]a rozhlasové vysielače. Vysielače vypli v okamihu, keď hlásateľ Vladimír Fišer čítal vyhlásenie [[ÚV KSČ]] k okupácii. Pohlavári však zabudli vypnúť rozhlas po drôte, a tak sa poslucháči krátko pred druhou hodinou dozvedeli o okupácii ČSSR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Mančal
| meno = Petr
Riadok 101:
| miesto = [[Praha]]
| jazyk = v češtine
}}</ref><ref name="pravda"/>.
 
Vďaka čoraz rozšírenejšiemu a kvalitnejšiemu rozhlasovému vysielaniu prostredníctvom [[rádiové žiarenie|rádiových vĺn]] a rozvoju [[televízia|televízie]] sa začal počet účastníckych staníc drôtového rozhlasu znižovať. Okolo roku [[1989]] začal počet účastníkov prudko klesať a náklady na prevádzku rozhlasu po drôte prešli v plnej miere na [[Slovenské telekomunikácie]], š.p. (dovtedy náklady hradili zo svojho rozpočtu orgány civilnej obrany).<ref name="akodalej"/>. V roku [[1990]] bol vyhlásený tzv. útlmový program siete drôtového rozhlasu, v zmysle ktorého sa zakonzervoval aktuálny stav siete a časti vyžadujúce nákladnejšie opravy mali byť zrušené. V rokoch [[1990]]-[[1994]] poklesol počet účastníkov siete drôtového rozhlasu o viac ako 630 000 a v prvom polroku [[1995]] o viac ako 85 000.<ref name="akodalej"/>. V roku [[1995]] už bola podstatná časť siete zrušená.<ref name="akodalej"/>.
 
== Súčasnosť ==
V súčasnosti sa už na [[Slovensko|Slovensku]] ani v [[Česko|Česku]] neprevádzkuje celoštátne rozhlasové vysielanie prostredníctvom rozhlasu po drôte (bolo ukončené v roku [[1999]]). Rozvody tohoto systému využívajú niektoré obce a mestá na „vysielanie“ vlastného programu (bohoslužby, úradné oznamy)<ref name="pravda"/> ako obdobu obecného pouličného rozhlasu.<ref name="pravda"/> Na princípe rozhlasu po drôte fungujú aj vnútroorganizačné „rozhlasy“ v rôznych podnikoch, ale aj školské rozhlasy v školských zariadeniach.
 
V niektorých krajinách však rozhlas po drôte naďalej funguje - napríklad v [[Rusko|Ruskej federácii]] (trojprogramové vysielanie v hlavnom meste [[Moskva]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 120:
| miesto = [[Moskva]], [[Rusko]]
| jazyk = v ruštine
}}</ref> a v meste [[Kazaň]]), v [[Bielorusko|Bielorusku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 132:
| miesto = Minsk
| jazyk = v ruštine
}}</ref>. V [[Taliansko|Taliansku]] vysielanie prevádzkuje verejnoprávny vysielateľ [[Radiotelevisione Italiana|RAI]] vo veľkých mestách na 6 kanáloch cez telefónnu sieť (''FD1''-''FD6''). Rovnako je signál týchto programov šírený aj inými spôsobmi (internet, satelit).
 
== Referencie ==