Rozhlas po drôte: Rozdiel medzi revíziami

'''Rozhlas po drôte''' (nespisovne, ľudovo aj ''drotiak'' či ''drôtiak'') je systém pre šírenie [[rozhlasové vysielanie|rozhlasového vysielania]] prostredníctvom káblového rozvodu bez použitia rádiového prenosu. Na území [[Slovensko|Slovenska]] (resp. predtým [[Československo|Československa]]) fungoval od [[1. august]]a [[1955]] do roku [[1999]].<ref name="histsro">{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref> do roku [[1999]].

* rýchla informovanosť štátnych orgánov a obyvateľstva v prípade mimoriadnych udalostí a v prípade vojenského ohrozenia (signál nebolo možné rušiť, rozhlas vysielal aj v prípade výpadku elektrického prúdu; do vysielania mohli vstupovať aj regionálne rádiouzlové stanice s regionálnymi informáciami a tak mohlo byť obyvateľstvo orgánmi civilnej ochrany okamžite informované o situácii v regióne);<ref name="akodalej">{{Citácia elektronického dokumentu

* celoplošné pokrytie územia Slovenska rozhlasovým vysielaním<ref name="akodalej"/> (vďaka komplikovanému terénu bola kvalita klasického rozhlasového vysielania v mnohých regiónoch nízka a závislá od aktuálnych atmosférických podmienok);<ref name="akodalej"/>

* kvalitný príjem rozhlasového vysielania<ref name="akodalej"/> (konštantne kvalitný príjem neznížený atmosférickým či iným druhom rušenia);<ref name="akodalej"/>

Na Slovensku sa sieť rozhlasu po drôte začala budovať od roku [[1954]].<ref name="akodalej"/>. S vysielaním sa začalo [[1. august]]a [[1955]],<ref name="histsro"/>, pričom skúšobné vysielanie v [[Praha|Prahe]] sa začalo už o 2 roky skôr.<ref name="pravda">{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref>. Prijímače rozhlasu po drôte boli v Československu bežne umiestňované v bytoch, kanceláriách, úradoch, školách, predškolských zariadeniach či hotelových izbách. Pre nízke zriaďovacie a prevádzkové náklady a ľahkú kontrolu počúvaného obsahu bol od svojho počiatku rozhlas po drôte socialistickou vládou maximálne podporovaný, vďaka kvalitnému a bezporuchovému príjmu, ako aj vďaka nižšej cene prijímača bol obľúbený aj medzi poslucháčmi (v roku [[1968]] mal okolo 650 000 účastníckych staníc).<ref name="pravda"/>).

Rozhlas po drôte vysielal program [[Česko-slovenský rozhlas|Československého rozhlasu]]. Vysielanie sa začínalo o 04:00 hod., medzi 08:00 a 09:00 hod. mal technickú prestávku, potom vysielal až do polnoci. Počas technickej prestávky alebo aj počas dňa v prípade potreby vstupovali do vysielania regionálne štúdiá s vlastným programom.<ref name="pravda"/>.

Svoju nepostrádateľnú úlohu rozhlas po drôte zohral počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy]] do [[Československo|ČSSR]] v auguste [[1968]]. V snahe zabrániť zamestnancom Česko-slovenského rozhlasu pravdivo informovať občanov o aktuálnej situácii nariadil vtedajší riaditeľ Ústrednej správy spojov Ing. Karel Hoffmann vypnúť okolo druhej hodiny v noci z [[20. august|20.]] na [[21. august]]a rozhlasové vysielače. Vysielače vypli v okamihu, keď hlásateľ Vladimír Fišer čítal vyhlásenie [[ÚV KSČ]] k okupácii. Pohlavári však zabudli vypnúť rozhlas po drôte, a tak sa poslucháči krátko pred druhou hodinou dozvedeli o okupácii ČSSR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref><ref name="pravda"/>.

Vďaka čoraz rozšírenejšiemu a kvalitnejšiemu rozhlasovému vysielaniu prostredníctvom [[rádiové žiarenie|rádiových vĺn]] a rozvoju [[televízia|televízie]] sa začal počet účastníckych staníc drôtového rozhlasu znižovať. Okolo roku [[1989]] začal počet účastníkov prudko klesať a náklady na prevádzku rozhlasu po drôte prešli v plnej miere na [[Slovenské telekomunikácie]], š.p. (dovtedy náklady hradili zo svojho rozpočtu orgány civilnej obrany).<ref name="akodalej"/>. V roku [[1990]] bol vyhlásený tzv. útlmový program siete drôtového rozhlasu, v zmysle ktorého sa zakonzervoval aktuálny stav siete a časti vyžadujúce nákladnejšie opravy mali byť zrušené. V rokoch [[1990]]-[[1994]] poklesol počet účastníkov siete drôtového rozhlasu o viac ako 630 000 a v prvom polroku [[1995]] o viac ako 85 000.<ref name="akodalej"/>. V roku [[1995]] už bola podstatná časť siete zrušená.<ref name="akodalej"/>.

V súčasnosti sa už na [[Slovensko|Slovensku]] ani v [[Česko|Česku]] neprevádzkuje celoštátne rozhlasové vysielanie prostredníctvom rozhlasu po drôte (bolo ukončené v roku [[1999]]). Rozvody tohoto systému využívajú niektoré obce a mestá na „vysielanie“ vlastného programu (bohoslužby, úradné oznamy)<ref name="pravda"/> ako obdobu obecného pouličného rozhlasu.<ref name="pravda"/> Na princípe rozhlasu po drôte fungujú aj vnútroorganizačné „rozhlasy“ v rôznych podnikoch, ale aj školské rozhlasy v školských zariadeniach.

}}</ref> a v meste [[Kazaň]]), v [[Bielorusko|Bielorusku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref>. V [[Taliansko|Taliansku]] vysielanie prevádzkuje verejnoprávny vysielateľ [[Radiotelevisione Italiana|RAI]] vo veľkých mestách na 6 kanáloch cez telefónnu sieť (''FD1''-''FD6''). Rovnako je signál týchto programov šírený aj inými spôsobmi (internet, satelit).