Laborec: Rozdiel medzi revíziami

Laborec, [[Čierna voda (prítok Uhu)|Čierna voda]] a [[Uh]] zaplavovali severovýchodnú časť [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]]. Pri výskyte väčších zrážok na [[VihorlatVihorlatské vrchy|Vihorlate]]e voda obtekala Čiernou vodou a [[Sobranecký potok|Sobraneckým potokom]] do Senianskej depresie a spôsobovala záplavy. Aj rieka Uh sa pravidelne rozvodnila a na celé týždne ba aj mesiace zaplavila Seniansku depresiu. Voda na senianskych lúkach niekedy vystupovala až na {{m|3.0|m}} a vytvárala obrovskú jazernú plochu dlhú až {{km|12|m}} a širokú až {{km|5|m}} vtedy známu pod názvom „Východoslovenské more“. Pri veľkých povodniach v roku [[1924]] bola zaplavená celá obec [[Senné (okres Michalovce)|Senné]]. Kostol, ktorý stojí na najvyššom mieste tejto lokality, bol zaplavený až do výšky jedného metra. Celá táto lokalita bola popretkávaná meandrami, slepými ramenami a obklopená blatami a močiarmi. Bol to raj pre migrujúce kŕdle vtákov. Medzi Ondavou a Laborcom tečie potok [[Duša (potok)|Duša]]. Ešte pred dvoma storočiami to bola rieka, ktorá pri povodniach zalievala územie medzi Ondavou a Laborcom.

Problém veľkých vôd sústreďoval pozornosť už dávno. Bolo to spôsobené pravidelnými záplavami značného rozsahu územia, ktoré často spôsobovali veľké škody. Je preto pochopiteľné, že aj prvé hydrologické štúdie boli zamerané na oblasť výskytu veľkých vôd. Medzi prvými takýmito bola komplexná štúdia vypracovaná v roku [[1935]] ''Štátnym hydrologickým ústavom T. G. Masaryka'' v [[Praha|Prahe]] - Podbabe pod názvom Hydrologická štúdia o režime veľkých vôd na [[Bodrog]]u a jeho prítokoch. Vychádzala z protokolu zo dňa [[27. máj]]a [[1932]] spísaného pri preskúšaní projektu úpravy rieky Laborec a Čierna voda, kde bolo Hydrologickému ústavu nariadené vypracovať štúdiu týkajúcu sa úpravy týchto riek s ohľadom na účinok projektovanej nádrže na „Blatách“. K stanoveniu kulminačných prietokov boli použité údaje o pozorovaní vodných stavov, ktoré boli na niektorých miestach k dispozícii už z konca [[19. storočie|19. storočia]]. Pretože až po roku [[1929]] boli vykonané hydrometrické merania pri vyšších vodných stavoch v niektorých staniciach, bolo možné na základe nich lepšie odhadnúť kulminačné prietoky. V uvedenej štúdii boli spracované 4 najväčšie povodne, ktoré sa na Bodrogu vyskytli a to: v máji [[1902]], apríli [[1907]], auguste [[1913]] a októbri [[1926]], ďalej povodne z marca a októbra [[1931]] a apríla [[1932]]. V tom čase boli v prevádzke vodomerné stanice na [[Latorica|Latorici]] v [[Mukačevo|Mukačeve]] a [[Čop]]e (patrili do [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] v rámci [[Zakarpatská Ukrajina|Zakarpatskej Ukrajiny]]), na Uhu v [[Užhorod]]e a [[Perečín|Perečine]], na Laborci v Humennom a [[Michalovce|Michalovciach]], na Ondave v [[Horovce (okres Michalovce)|Horovciach]] a na [[Bodrog]]u v [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]]. O jednej z častých povodní bol i návrh z čias Československej republiky.