Verzia z 15:36, 8. jún 2011 upraviť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d Robot zmenil Kategória:Drugethovci→Kategória:Drugetovci ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:08, 26. január 2013 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 093 editací kategórie, wikilinky, formulácia Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Juraj III. [[Druget]](h)''' (maď. ''III. Drugeth György'' * [[1583]] - † [[21. jún]] [[1620]]) bol príslušník [[Humenné\|humenskej]] zemepánskej vetvy Drugetovcov. == Životopis == ~~Juraj III. Drugeth~~Narodil sa ~~narodil~~ roku [[1583]]. Otec [[Juraj II. Drugeth\|Juraj]], [[užhorod]]ský župan a zemepán [[Trebišov]]a a matka Eufrozína, rodená Dóciová (Dóczy), boli protestantmi. Juraj III. sa takisto hlásil ku [[kalvinizmus\|kalvinizmu]]. ~~Zaujímavosťou je, že Juraj Drugeth si v~~V roku [[1610]] si vzal za manželku Katarínu Nádašdyovú, mladšiu dcéru [[Alžbeta Bátoriová\|Alžbety Bátoriovej]], smutne preslávenej ~~[[Čachtice\|Čachtickej]] bielej pani~~Čachtickejpani. ~~Domnievame~~Predpokladá sa, že Juraj III. konvertoval pod vplyvom neskoršieho [[~~ostrihom~~Ostrihom (mesto)\|ostrihomského]]~~ského~~ [[arcibiskup]]a [[Peter Pázmaň\|Petra Pázmaňa]], s ktorým sa pravdepodobne stretol počas štúdií v jezuitskom kolégiu v [[Praha\|Prahe]] (r. [[1605]]). Po návrate do [[Humenné]]ho sa ~~stáva~~stal veľkým podporovateľom [[~~rekatolizácia~~Protireformácia\|rekatolizácie]]. Iné informácie ~~nám~~ dokladajú, že podobne ako [[Valentín I. Drugeth\|Valentín-Homonnay]] bol Juraj vystavený tlaku veľmožov, aby prestúpil na [[Katolík\|katolícku]] vieru. Kým Valentín odolával, Juraj v roku [[1609]] zmenil vierovyznanie. Po vypuknutí povstania [[Štefan Bočkaj\|Štefana Bočkaja]] museli [[jezuiti]] opustiť [[Sedmohradsko]]. Zastavili sa v Humennom a Juraj ich srdečne prijal. Živo sa zaujímal a požiadal o misionárov-jezuitov. Tí vyhoveli jeho želaniu a vyslali na misiu Jána Sentdordiho a Michala Brešku. Najskôr ich umiestnil v humenskom zemepánskom kaštieli. Potom im daroval bývalý [[Františkáni\|františkánsky]] [[kláštor]] i s [[kostol]]om a príjem z niekoľkých osád. Vo farskom kostole kázali po [[Slovenčina\|slovensky]], v bývalom františkánskom kostole po [[Maďarčina\|maďarsky]]. == Založenie kolégia v Humennom == ~~Roku~~V roku [[1609]] sa stal ~~Juraj III. Drugeth~~ zemplínskym [[župan (funkcia)\|županom]]om. Začal uvažovať o možnostiach založenia [[Spoločnosť Ježišova\|jezuitského]] kolégia v Humennom. Roku [[1612]] napísal list generálnému predstavenému [[Spoločnosť Ježišova\|jezuitov]] ~~[[Claudius Aquaviva\|~~P. Claudiovi Aquavivovi]] do [[Rím]]a, v ktorom navrhol založiť v Humennom [[Humenské kolégium\|kolégium]]. Začali zdĺhavé rokovania. Dňa [[9. júl]]a [[1613]] napísal Juraj Drugeth list P. Dobokaimu▼ ▲Roku 1609 sa stal Juraj III. Drugeth zemplínskym [[župan]]om. Začal uvažovať o možnostiach založenia [[Spoločnosť Ježišova\|jezuitského]] kolégia v Humennom. Roku [[1612]] napísal list generálnému predstavenému [[Spoločnosť Ježišova\|jezuitov]] [[Claudius Aquaviva\|P. Claudiovi Aquavivovi]] do [[Rím]]a, v ktorom navrhol založiť v Humennom [[Humenské kolégium\|kolégium]]. Začali zdĺhavé rokovania. Dňa [[9. júl]]a [[1613]] napísal Juraj Drugeth list P. Dobokaimu : ''„Faru i školu som Vám pekne opravil. I dôchodky som Vám zabezpečil, len aby Vás Boh čím skôr priviedol. Vy sami by ste sa mali tej veci oboma rukami chytiť.“'' Ďalší jezuiti prišli do Humenného [[23. november\|23. novembra]] [[1613]]. Juraj III. Drugeth ašpiroval na kniežací [[trón]] v Sedmohradsku. Humenského zemepána plne podporoval [[Viedeň\|viedenský]] dvor. Sedmohradským kniežaťom sa však stal roku [[1613]] [[Gabriel Betlen]] za priamej pomoci [[~~Turci~~Osmanská ríša\|Turkov]]. Roku [[1614]] bolo v Humennom početné jezuitské spoločenstvo. Neuvádza sa však ani pod titulom rezidencie ani pod titulom kolégia, pretože sa ešte vždy čakalo schválenie z [[Rím]]a. Vyššiu triedu gramatiky viedol P. Juraj Mojzes, pôvodom [[Slováci\|Slovák]] z [[~~Turiec~~Turčianska župa (Uhorsko)\|Turca]]. Je zrejmé, že v Humennom začala činnosť jezuitská škola. Roku [[1615]] došiel do Humenného súhlas z Ríma a Juraj III. Druget pristúpil k založeniu úplného jezuitského [[Gymnázium\|gymnázia]]. == Stavovské povstania == V 17. storočí a začiatkom 18. storočia sa východné Slovensko dostalo do víru [[Protihabsburské stavovské povstania\|protihabsburgských stavovských povstaní]]. Uhorská a sedmohradská šľachta v nich sledovala rozširovanie svojich majetkov. Sedmohradské [[knieža]] [[Gabriel Bethlen]] využil povstanie [[Česko\|českých]] stavov proti [[Habsburgovci\|Habsburgovcom]], obsadil [[Košice]], vyhlásil sa za panovníka Uhorska a po spojení s českými stavmi postupoval na Viedeň. Betlеnove pozície na východnom Slovensku chránil a rozširoval mladý [[Juraj Rákoci]]. Prívrženec panovníka Juraj Drugeth nečakal nečinne na stretnutie s ním. Naverboval silné jazdecké vojsko v [[Poľsko\|Poľsku]] (asi 3000 [[Kozáci\|kozákov]]) a [[22. november\|22. novembra]] [[1619]] došlo pri Humennom k meraniu síl medzi betlenovskými oddielmi a vojskami [[cisár]]ovho spojenca. Keď sa Juraj Rákoci priblížil k Humennému, Juraj Drugeth začal so svojím vojskom takticky ustupovať do údolia. Rákoci túto lesť nepostrehol a vrhol sa za ním. V údolí ho v príhodnej chvíli od chrbta napadli jazdecké oddiely a takmer celé Rákociho vojsko zničili. Hovorí sa, že na bojisku pri Humennom vtedy ostalo vyše 1500 mŕtvych [[vojak]]ov. Keď sa o porážke svojich vojsk dozvedel G. Bethlen, musel sa z obliehania Viedne stiahnuť (čo bola pomerne veľká pomoc pre cisára [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)\|Ferdinanda II.]], ktorý ju vtedy bránil) a okamžite vyslal proti Drugethovi [[generál]]a Františka Rédeya. Juraj Drugeth si uvedomil, že teraz by už nezvíťazil, a preto odtiahol do Poľska. Tu zomrel [[21. jún]]a [[1620]]. Príčinou smrti bolo otrávenie. Nedozvedel sa už ani o výsledkoch rokovania snemu, ktorý zvolal G. Bethlen a ktorý vyslovil trest zhabania celého drugethovského majetku. Jezuitský rád nezabudol na svojho ochrancu. Telesné pozostatky Juraja Drugetha jezuiti neskôr previezli do dómu sv. [[Mikuláš]]a v [[Trnava\|Trnave]]. Na jeho náhrobný kameň dali vytesať : ''Najosvietenejší pán, pán gróf Juraj Drugeth z Humenného, župan Zemplínskej a aj Užskej stolice a zároveň rytier zlatého rúna a tajný radca jeho cisárskeho veličenstva a komorník. Zomrel v roku 1620, dňa 21., v mesiaci júni, vo svojom 37. veku.'' Juraj Rákoci sa za porážku, ktorú utrpel, pomstil o viacero rokov neskôr. Obsadil a zničil hrady [[Jasenovský hrad\|Jasenov]] a [[Brekovský hrad\|Brekov]]. [[Kategória:Drugetovci]] [[Kategória:Narodenia v 1583]] [[Kategória:Úmrtia v 1620]]

Juraj III. Druget: Rozdiel medzi revíziami