Byblos: Rozdiel medzi revíziami

'''Byblos''' ({{vjz|grc|Βύβλος}}; {{vjz|akk|''Gublu''}}; {{vjz|ara|جبيل||''Džubail''}}) je staroveké[[starovek]]é prístavné[[prístav]]né [[feničania|fenické]] mesto na východnom pobreží [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Leží severne od [[Bejrút]]u na území dnešného štátu [[Libanon]].

Najstaršie sídliskové vrstvy pochádzajú z 5. tisícročia pred Kr., v 3. tisícročí sa zmenil na významné prístavné mesto, ktoré ťažilo z obchodu s [[céder|cédrovým drevom]], ktoré sa vyvážalo do [[Egypt]]a. Okolo roku 2800 pred Kr. boli okolo mesta vybudované mohutné hradby. Obchod s Egyptom spôsoboval v prechodných obdobiach určitú závislosť na Egypte, inak sa vytvorila v Byble [[Oligarchia|oligarchická vláda]] predstaviteľov významných obchodných rodín. Byblos súperil o obchodné postavenie s mestom [[Ugarit]] (Ras Šamra), ktoré ležalo na severe dn.dnešnej [[Sýria|Sýrie]]. Okolo roku 1200 pred Kr. bolo mesto zničené, ale čoskoro bolo opäť obnovené. Od 9. storočia pred Kr. sa mesto dostalo pod vplyv asýrskych vládcov, kráľ Šepatbaal platil dane [[asýria|asýrskemu]] kráľovi [[Tiglat-pilesar III.|Tiglat-pilesarovi III.]]

[[Alexander Veľký]] si mesto podmanil s ostatnými fenickými mestami, po jeho smrti sa Byblos dostal do záujmovej sféry ríše [[Seleukovci|Seleukovcov]]. Po dobytí Sýrie sa Byblos stal súčasťou [[RímskaStaroveký ríšaRím|Rímskej ríše]]. Bolo prebudované podľa rímskeho vzoru, zachovali sa mnohé [[mozaika|mozaiky]], stĺporadia, [[Divadlo (budova)|divadlo]], nymfeum, luxusné súkromné domy.

V stredoveku[[stredovek]]u sa Byblos dostal pod [[arabi|arabskú]] nadvládu, v čase [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|križiackych vojen]] sa pod názvom Gibelet (alebo Giblet) stal sídlom biskupa[[biskup]]a a významným sídlom [[križiaci|križiakov]], ktorí tu vybudovali mohutný [[hrad]]. V r.roku [[1187]] mesto dobyl [[Saladin (sultán)|Saladin]], potom ho znovu dobyli križiaci a v roku [[1266]] Baibars. Od roku [[1516]] sa dostal Byblos pod [[Osmanská ríša|osmanskú]] nadvládu.

Významnými stavebnými pamiatkami mesta je Chrám s obeliskami (asi 1900 – 1600 pred Kr.), v ktorom sa našli mnohé bronzové[[bronz]]ové obetné sošky, mnohé vylúpené hrobky vládcov mesta (okolo 1800 pred Kr.), Ahiramova hrobka s jeho zdobeným sarkofágom[[sarkofág]]om, a rímske divadlo.

V roku [[1985]] vyhlásilobolo mesto zapísané [[UNESCO]]Svetové mestodedičstvo ByblosUNESCO|na zazoznam súčasť kultúrnehosvetového dedičstva]] ľudstva[[UNESCO]].