Bazilika Svätého hrobu: Rozdiel medzi revíziami

Pôvodne sa miesto Ježišovho ukrižovania nachádzalo za hradbami [[Jeruzalem]]a, ktoré dal v rokoch [[41]] – [[44]] rozšíriť [[Herodes Agrippa I.]], čím sa Golgota začlenila do mesta. Po roku [[135]] tu [[Rím]]ania postavili [[chrám]]ový komplex bohyne [[Afrodita|Afrodity]] a podľa [[legenda|legendy]] bol hrob Ježiša a jeho kríž objavený v roku [[325]] Svätou Helenou. Rímsky cisár [[Konštantín Veľký]] nechal v rokoch [[327]] až [[339]] postaviť [[chrám Narodenia Pána]] na mieste Ježišovho hrobu pri Golgote, z ktorého sa dodnes zachovala iba vnútorná [[rotunda]], nazývaná ''Anastasis''. Bazilika bola zničená pri nájazde Peržanov v roku [[614]] a kalifa Hakima v roku [[1009]]. Po dobytí [[Jeruzalem]]a [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|križiakmi]] v roku [[1099]] bola bazilika zrekonštruovaná a prešla pod správu [[Rád svätého Augustína|augustiniánov]]. Po roku [[1187]], kedy Jeruzalem ovládol sultán [[Saladin (sultán)|Saladin]], získalo správu nad bazilikou spoločne niekoľko kresťanských cirkví. Zložitá situácia panovala i za [[Tureckoosmanská ríša|tureckého]] panovania po roku [[1517]], kedy dochádzalo k mnohým sporom v bazilike.

Vlastníkmi baziliky je grécky pravoslávny jeruzalemský patriarchát, [[Františkánifrantiškáni]] (v mene katolíckej cirkvi) a jeruzalemský patriarchát [[Arménsko|arménskej]] východnej pravoslávnej cirkvi a určité práva prináležia aj iným menším cirkvám. Vlastníctvo celého chrámu tak zostáva spoločné - pravoslávne, katolícke aj arménske, hoci jednotlivé časti baziliky okrem kaplnky Božieho hrobu, majú určeného vlastníka. Cirkvi však majú právo slúžiť svoju [[liturgia|liturgiu]] v celom chráme a zvláštne pravidlá platia počas veľkých sviatkov ako [[Veľký piatok]] a [[VzkriesenieZmŕtvychvstanie Pána]].