Mangrovník (typ stromu): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
Vegetator (diskusia | príspevky)
ref
Riadok 11:
Nad spleťou koreňov asi meter nad [[voda|vodou]] začína samotný kmeň, ktorý sa týči do výšky až štyridsiatich metrov. Stromy patria k najstarším [[rastliny|rastlinám]] našej [[Zem|planéty]] a k životu potrebujú sladkú i slanú vodu, a preto rastú práve na miestach, kde [[rieka|rieky]] [[ústie|ústia]] do [[more|mora]]. [[Biológia|Biológov]] a [[ekológia|ekológov]] odjakživa fascinuje nevídaná schopnosť mangrovníkov prispôsobovať sa slanému prostrediu s nedostatkom [[kyslík]]a.
 
Sú to obojživelné stromy: rastú priamo z vody - z periodických vôd či z [[močiar|močaristého]] bahna a spleť úzkych koreňov vystupuje až nad hladinu. Ich korene sú veľmi odolné voči vlhkosti. Majú i veľa [[dýchacie korene|dýchacích koreňov]], ktorými si zabezpečujú kyslík, na ktorý je bahnitá [[pôda]] veľmi chudobná. U niektorých mangrovníkov sa udávajú obrovské obvody, pretože mangrovník počas svojho života sa i pohybuje: zo súše k moru. Postupne zapúšťa z ohnutých vetiev korene a vyháňa druhotné [[kmeň stromu|kmene]]. A tak jeden jediný strom môže mať obrovskú plochu, a sám vytvárať i celý [[les]]!. Les stojaci v bažináchmočiaroch slanej vody. Alebo jeden mangrovníkový les môže tvoriť i viac ako 100 bažínmočiarov a môže v ňom rásť niekoľko desiatok vodných rastlín prispôsobených k životu v tomto slanom [[ekosystém]]e.
 
Mangrovníkové lesy ponorené v slanej vode slúžia ako útočisko množstvu jedinečných [[živočích]]ov.
Riadok 23:
 
== Ohrozenie mangrovov ==
Kedysi mangrovy pokrývali až tri štvrtiny morského pobrežia v [[tropické prostredie|tropických]] a [[subtropické prostredie|subtropických]] oblastiach. Dnes ostala sotva polovica a ďalšia polovica z ostávajúcich je ohrozená. Táto prírodná bariéra je však jedným z najproduktívnejších ekologických spoločenstiev na svete podobne ako [[tropický prales|tropické pralesy]]. Podľa dát z roku 2010 existuje {{km2|137760}} mangrovníkového porastu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = New Satellite Data Reveals True Decline of World's Mangrove Forests
| url = http://www.sciencedaily.com/releases/2010/08/100818085932.htm
| dátum vydania = 19.8.2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 1.3.2013
| vydavateľ = ScienceDaily
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>
 
== Ekologické súvislosti ==
Řádek 29 ⟶ 41:
 
* tvoria prirodzenú ochranu pred [[búrka]]mi a [[hurikán]]mi
* slúžia ako chovné stanice pre morské živočíchy, ktoré domáce obyvateľstvo loví - [[ryba|ryby]], [[mäkkýš]]e a [[kôrovec|kôrovce]]
* filtrovaním látok škodlivých pre životné prostredie zabraňujú prenikaniu [[odpad]]ov a [[Sediment|sedimentov]] do iných biotopov, napr. do [[koralový útes|koralových útesov]]
* sú dôležitým článkom [[potravinový reťazec|potravinového reťazca]]
* [[cunami]]: mnohíštúdia ekológovia upozornili na tozistila, že keby na mnohých miestach neboli zničené porasty mangrovníka, (a tiež, keby druhotne, i vďaka ich úbytku, nezmizli korálové útesy), vysoké vlny by sa pri náraze rozbili a mali by omnoho menej zhubný dopad na ľudské životy.<ref>{{Citácia Mangrovníkelektronického je pobrežná rastlina unikátna v tom, že dokáže rásť v slanej vode. Preťahuje korene pozdĺž brehu a spevňuje pôdu ako [[cement]]. A keď príde vlna, chráni pred jej ničivým pôsobením [[pobrežie]].dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Mangroves Shielded Communities Against Tsunami
| url = http://www.sciencedaily.com/releases/2005/10/051028141252.htm
| dátum vydania = 28.10.2005
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 1.3.2013
| vydavateľ = ScienceDaily
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref> Mangrovník je pobrežná rastlina unikátna v tom, že dokáže rásť v slanej vode. Preťahuje korene pozdĺž brehu a spevňuje pôdu ako [[cement]]. A keď príde vlna, chráni pred jej ničivým pôsobením [[pobrežie]].
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==