Štefan VIII.: Rozdiel medzi revíziami

Podľa historických prameňov bol pápež Štefan vzdelaný, bezúhonný v súkromnom živote a svoju verejnú činnosť zasvätil zmiereniu medzi jednotlivými znepriatelenými skupinami. V [[Rím]]e a pápežskom štáte, ktoré úplne podliehalo Alberichovi,<ref>{{Citácia knihy

}}</ref>, nemal priestor na nejakú nezávislú činnosť a obmedzil sa na bežnú administratívnu činnosť, aj keď podporoval hnutie šíriace sa z [[Kláštor_v_Cluny|Cluny]] v [[Burgundsko (región)|Burgundsku]] za reformovanie kláštorov v [[Rím]]e a strednej Itálii, napĺňal tak len jeden z Alberichových najhlbších záujmov.<ref>{{Citácia knihy

}}</ref>. V politickej sfére však zasiahol začiatkom roka [[942]] v prospech [[Ľudovít IV. (Francúzsko)|Ľudovíta IV.]], ktorý bol korunovaný v roku [[936]] za kráľa [[Francúzsko|Francúzska]], no musel čeliť hrozivej vzbure.<ref>Mann, pgs. 213-214</ref> Štefan vyslal do Francúzska biskupa Damaza ako pápežského legáta, ktorý naliehal na šľachtu a ľud Francúzska a Burgundska, aby pod trestom exkomunikácie uznali Ľudovíta za kráľa a vzdali sa svojho nepriateľského postoja voči nemu.<ref name="m214">Mann, pg. 214</ref> Neskôr v tom istom roku poslal [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]] arcibiskupovi Hugovi z Reims a po niekoľkých rokoch zosadenia ho dosadil do úradu.<ref>DeCormenin, Louis Marie; Gihon, James L., ''A Complete History of the Popes of Rome, from Saint Peter, the First Bishop to Pius the Ninth'' (1857), pg. 290</ref> Toto zmierlivé gesto pomohlo utíšiť odpor voči Ľudovítovi.<ref>Mann, pgs. 214-215</ref>