Verzia z 23:41, 23. marec 2013 upraviť Marián 2 (diskusia \| príspevky) 26 696 editací d obrázok ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:22, 24. marec 2013 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací infobox Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť ~~[[Image:Fran Gundulic1.JPG\|thumb\|250px\|right\|Gundulićov pamätník v Dubrovníku]]~~ \|Meno = Ivan Gundulić '''Ivan Gundulić''' (* [[8. január]] [[1589]], [[Dubrovník]] – † [[8. december]] [[1638]] [[Dubrovník]]) bol [[básnik]] a [[dramatik]] dubrovnického [[barok]]a 17. storočia.▼ \|Portrét = De Gondola.jpg \|Popis = chorvátsky básnik a dramatik \|Dátum narodenia = [[8. január]] [[1589]] \|Miesto narodenia = [[Dubrovník]], [[Chorvátsko]] \|Dátum úmrtia = {{dúv\|1638\|12\|8\|1589\|1\|8}} \|Miesto úmrtia = [[Dubrovník]], [[Chorvátsko]] \|}} ▲'''Ivan Gundulić''' (* [[8. január]] [[1589]], [[Dubrovník]], [[Chorvátsko]] – † [[8. december]] [[1638]], [[Dubrovník]]) bol [[básnik]] a [[dramatik]] dubrovnického [[barok]]a 17. storočia. ~~==Život==~~ ==Životopis== Celý jeho život je úzko spojený s dejinami nezávislej [[Dubrovnícka republika\|Dubrovníckej republiky]]. Narodil sa v rodine dubrovnického [[patricij]]a ''Francesca Gundulića'', [[senátor]]a a [[diplomat]]a, bývalého vyslanca v [[Carihrad\|Carihrade]] a člena rady republiky. Dostal výborné vzdelanie. Vyštudoval filozofiu, rímske a všeobecné právo. Po ukončení zastával rôzne funkcie vo verejných úradoch republiky. V devätnástich rokoch sa stal členom Veliko Vijece (Veľkej rady). Dvakrát, v rokoch [[1615]] a [[1619]] zastával prechodne funkciu kneza (komisára alebo správcu) Konavle, oblasti na juhovýchode mesta. Ako tridsať ročný sa oženil s ''Nicoliou Sorokočevć''(+1644) s ktorou mal 3 synov: Franjo (Francesco)(1630 +1700), Mato (Matheo)(1636 +1684) a Šiško (Žigmund)(1632 +1684). Od roku 1621 až do svojej smrti zastával rôzne funkcie v správe mesta: v roku [[1636]] sa stal senátorom, v roku [[1637]] sudcom, v roku [[1638]] členom Malej rady (Malo Vijece). Jeho úspešnú kariéru ukončila smrť. V roku [[1619]] sa oženil s Nicoliou Sorokočević († 1644) s ktorou mal troch synov: Franjo (Francesco)( 1630 - † 1700), Šiško (Žigmund) (* 1632 - † 1684) a Mato (Matheo)(* 1636 - † 1684) Od roku [[1621]] až do svojej smrti zastával rôzne funkcie v správe mesta: v roku [[1636]] sa stal senátorom, v roku [[1637]] sudcom, v roku [[1638]] členom Malej rady (Malo Vijece). Jeho úspešnú kariéru ukončila smrť. ==Práca==▼ ▲==Práca== Zo začiatku písal, alebo prekladal z taliančiny [[Mytológia\|mytologické]] divadelné hry v tom čase obľúbené v dubrovníckych divadelných krúžkoch. Z nich sa celé zachovali iba dve (''Ariadna, Unesená Prozerpína''), ďalšie dve sa zachovali iba v zlomkoch (''Diana, Armida'') a šesť hier je známych iba podľa svojich názvov, ako ich autor zaznačil v úvode k svojmu prekladu ''Dávidových žalmov'' (1621). Neskôr tieto diela mladosti sám zavrhol a zložil lyricko-reflexívny epos v troch častiach (tzv. plačoch), ktorý vyšiel pod názvom ''Slzy márnotratného syna''. Toto dielo je skvostom dubrovníckej barokovej literatúry. Námet na alegorickú pastiersku hru v troch dejstvách ''Dubravka'' (1628) čerpal z vtedajšej súčasnosti. Základom hry bola tradičná domáca slávnosť, pri ktorej bolo zvykom zasnubovať najkrajšie dievča s najkrajším mládencom. Ľúbostné motívy však zostávali v úzadí a do popredia sa dostávali reflexie o súčasnom politickom a spoločenskom živote Dubrovníka vrcholiace v nádhernej hymne na "krásnu, drahú a sladkú slobodu". Idea slobody a umelecké spracovanie hry získali Gundulićovi veľkú popularitu. Řádek 35 ⟶ 44: {{DEFAULTSORT:Gundulić, Ivan}} ~~[[Kategória:Narodenia v 1589]]~~ ~~[[Kategória:Úmrtia v 1638]]~~ [[Kategória:Chorvátski spisovatelia]] [[Kategória:Chorvátski básnici]]

Ivan Gundulić: Rozdiel medzi revíziami