Verzia z 15:57, 2. apríl 2013 upraviť 178.40.250.80 (diskusia) →‎Dejiny ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:57, 2. apríl 2013 upraviť vrátiť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 965 editací d Verzia používateľa 178.40.250.80 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex Ďalšia úprava →
Riadok 78: Pôvodnými obyvateľmi Južnej Afriky boli [[Krováci]] a [[Hotentoti]]. Väčšiu časť územia, s výnimkou juhozápadnej časti osídlili kmene [[Bantu]], ktoré žili na úrovni prvotnopospolnej spoločnosti. V roku [[1651]] založila holandská Východoindická spoločnosť Kapské mesto a Kapské kolónie. Európski, najmä [[Holandsko\|holandskí]] kolonizátori, nazývaní [[Búrovia]] (farmári) alebo Afrikánci, vybili na tomto území takmer celé hotentotské a krovácke obyvateľstvo. Okrem Holanďanov, oblasť ~~kolonizoppvali~~kolonizovali i [[Nemecko\|Nemci]] a [[Francúzsko\|francúzski]] [[hugenoti]], ktorý sa sem utiahli po zrušení [[Nantský edikt\|Nantského ediktu]] v roku [[1685]]. V roku [[1795]] sa Kapska na sedem rokov zmocnili [[Spojené kráľovstvo\|Briti]]. Potom sa územie opäť až do roku [[1806]] vrátilo pod nadvládu Holanďanov. Mnohí Búrovia na protest proti britskej správe a zrušení otroctva opúšťali v [[30. roky 19. storočia\|30. rokoch]] južné oblasti a obsadzovali severovýchodné vnútrozemie, pochod známy ako [[Veľký trek]]. Za riekami [[Vaal]] a [[Oranje]] založili v roku [[1838]] vlastnú Juhoafrickú republiku (neskôr premenovanú na [[Transvaal]]) a v roku [[1854]] [[Oranžský slobodný štát]]. Briti uznali samostatnosť oboch štátov, ale v [[70. roky 19. storočia\|70. rokoch]] po objavení ložísk diamantov a zlata, prišlo k obrovskému prílivu nových osadníkov a následne k dvom vojnám medzi Búrmi a Angličanmi, ktoré skončili v roku [[1902]] víťazstvom britských vojsk. V roku [[1910]] uzatvorili zmluvu, na základe ktorej bola vytvorená Juhoafrická Únia, ktorá sa v nasledujúcom desaťročí zmenila na britské domínium. Počas [[Prvá svetová vojna\|1. svetovej vojny]] juhoafrické vojská porazili nemeckú armádu v [[Juhozápadná Afrika\|Juhozápadnej Afrike]] (dnešná [[Namíbia]]), ktorá potom bola Spoločnosťou národov zverená JAU ako mandátne územie. Do roku [[1961]] bola Južná Afrika na základe [[Westminsterský status\|Westminsterského statusu]] z roku [[1931]] členom [[Commonwealth]]u ako [[domínium]] Juhoafrickej únie (JAU), založenej v roku [[1910]]. Hlavou JAU bola formálne britská kráľovná, ktorú zastupoval generálny guvernér menovaný na základe návrhu vlády Juhoafrickej únie z radov občanov JAU. Diskriminačná a rasistická politika vlády priviedla krajinu vo vnútri Spoločenstva národov do politickej izolácie, pretože viac ako dve tretiny jej členov boli vlády bývalých kolónií, ktoré požadovali odstránenie diskriminácie občanov JAU farebnej pleti. Riadok 99: === Súčasný vývoj === Južná Afrika je dnes demokratickou krajinou, časť belochov sa odsťahovala do Európy, Severnej Ameriky, či Austrálie, ale väčšina zostala. Údaje o emigrácii v 90. rokoch sa značne líšia; za najpravdepodobnejšie možno považovať odhad asi 10 000 vysťahovaných belochov v priemere za rok (roku 1996 žilo v JAR 4,4 mil. belochov). Černošské rezervácie boli zrušené, mnohí černosi sa sťahujú do miest, kde sa však sami rozdeľujú podľa kmeňovej príslušnosti. Pri mestách tak vznikajú tzv. [[township]]s (Soweto pri Johannesburgu), mestské prívesky bez kanalizácie, elektriny a vodovodu. Oblasti, do ktorých sa bojí vkročiť aj polícia a kde na podporu zníženia kriminality boli postavené vysoké stožiare, z ktorých celú noc svietia halogénové svetlá. Prvotný strach a obava z čiernej väčšiny striedajú prvé vzájomné kontakty. Černosi vstupujú tam, kde predtým nesmeli, belosi tam, kde sa predtým báli čo i len nahliadnuť. Kriminalita je stále obrovská, ale v posledných rokoch sa ju darí znižovať a dá sa povedať, že sa týka len určitých oblastí. ~~ppppp~~ == Demografia ==

Južná Afrika (štát): Rozdiel medzi revíziami