Klement VII. (pápež): Rozdiel medzi revíziami

| dátum_narodenia = [[26. máj]] [[1478]]

| miesto_narodenia = [[Florencia]], [[Florentská republika]]

| miesto_úmrtia = [[Rím]], [[Pápežský štát]]

| miesto pochovania =

 

== Na pápežskom stolci ==

Viac ako dva mesiace bol pápežský stolec po Hadriánovej smrti osirelý než naň zasadol jeho nástupca. S cisárskou podporou (v súvislosti s cisárom Karolom V. treba poznamenať, že takmer celý pontifikát Klementa VII. sa niesol v znamení politicko-duchovných stretov oboch vládcov) bol po [[konkláve]] (označovanom ako „posledné konkláve renesancie“) trvajúcom päťdesiat dní zvolený iba štyridsaťpäťročný kardinál Giulio de' Medici.

 

 

== Francúzsko-ríšsky konflikt ==

Už na počiatku pontifikátu bol vtiahnutý do mocenského sporu cisára Karola V. s [[Francúzsko|francúzskym]] kráľom [[František I. (Francúzsko)|Františkom I.]] o vládu nad Talianskom. V spore dvoch katolíckych panovníkov sa Klement striedavo prikláňal na jednu či druhú stranu. V decembri 1524 uzavrel spojenectvo s Františkom I. a [[Benátska republika|Benátkami]] no už v nasledujúcom roku po porážke Francúzov pri [[Pavia|Pavii]] žiadal o ochranu cisára.

 

== Sacco di Roma ==

{{hlavný článok|Vyplienenie Ríma (1527)}}

Ďalší obrat v Klementovej politickej orientácii nastal v máji 1526, kedy sa pridal k Francúzsku, [[Miláno|Milánu]], [[Florentská republika|Florencii]] a Benátkam. Spoločne mali oslabiť Karolovou rastúcu moc v krajine. Cisár, nahnevaný pápežovým lavírovaním, už nehodlal trpieť jeho ďalšie politické výstrelky. V záujme definitívneho vyriešenia svojej pozície v Taliansku, so svojimi oddielmi, posilnenými nájomnými nemeckými žoldniermi vpadol do krajiny a 6. mája 1527 dobyl Rím. Do doby pontifikátu Klementa VII. tak spadá jedna z temných stránok histórie „večného mesta“, ktorá vošla do histórie pod názvom [[Vyplienenie Ríma (1527)|Vyplienenie Ríma]] ({{v jazyku|ita|''Sacco di Roma''}}).

 

 

== Nástup reformácie ==

Keď Klement VII. uzavrel spojenectvo s cisárom (znásobené príbuzenským zväzkom), rozhodol sa, že využije tento moment na posilnenie katolicizmu v Nemecku. V roku 1530 sa v [[Augsburg]]u konal cisársky snem, na ktorom pápežov kardinál Lorenzo Campeggio odovzdal cisárovi pápežove inštrukcie na boj proti [[Protestantizmus|protestantizmu]]. V obave pred narastaním neposlušnosti ľudových más voči cisárskej vláde, šľachte a duchovenstvu, navrhoval cisárovi vyhlásiť neľútostný boj prívržencom protestantskej viery.

 

 

Po smrti bol Klement VII. pochovaný po boku svojho príbuzného Leva X. v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]]. No už o dva roky boli telesné ostatky oboch mediciovských pápežov prenesené do baziliky [[Bazilika Santa Maria sopra Minerva|Santa Maria sopra Minerva]], kde ich uložili v skvostných, takmer identických náhrobkoch v Capella Medicea o del Coro. Klement VII. je tu zvečnený v žehnajúcom geste (autorom náhrobku je architekt [[Nanni di Baccio Bigio|Nanni di Baccio]]).

 

== Iné projekty ==

{{projekt|commons=Category:Clemens VII}}

 

{{Pápeži}}

 

[[Kategória:Talianski pápeži]]

[[Kategória:Mediciovci]]